Claims Collection

V predchádzajúcom článku o rozhodcovskom konaní sme spomenuli, že spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, ako aj iné spory týkajúce sa spotrebiteľskej zmluvy sa v rozhodcovskom konaní prejednávajú podľa osobitného zákona, ktorým je Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.   Hlavným cieľom tejto právnej úpravy, ktorou sa spotrebiteľské spory vyčlenili z pôsobnosti Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov je poskytnutie zvýšenej právnej ochrany spotrebiteľovi ako aj posilnenie jeho pozície v právnych vzťahoch voči dodávateľovi. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa preto v porovnaní so štandardným rozhodcovským konaním riadi prísnejšími pravidlami osobitného zákona. V … Viac…

Z našej praxe vieme, ze vymáhanie pohľadávok súdnou cestou nemusí byť pre každého to najlepšie riešenie. Niekoho odrádzajú vysoké súdne poplatky či trovy zastupovania advokátom, iní nechcú začínať konanie, ktoré sa môže tiahnuť celé roky. Nie všetci však vedia, že právny poriadok Slovenskej republiky im dáva aj inú, oveľa flexibilnejšiu možnosť, prostredníctvom ktorej sa môžu domáhať svojich práv v prípade, ak sa s dlžníkom nepodarilo dohodnúť inak. Touto možnosťou je rozhodcovské konanie. Čo je rozhodcovské konanie? Rozhodcovské konanie, známe tiež ako arbitráž, je forma alternatívneho riešenia sporov, ktorá môže plnohodnotne nahradiť konanie pred štátnymi súdmi vo veciach občianskoprávnej ako aj obchodnoprávnej povahy. Z pôsobnosti rozhodcovského konania sú vylúčené spory o … Viac…

Ako sme už spomenuli v našich predchádzajúcich článkoch, ako veriteľ môžete svoje pohľadávky vymáhať viacerými spôsobmi, jedným z nich je aj exekučné konanie. Veritelia sa však štandardne pokúšajú domôcť náležitého plnenia najskôr mimosúdnou cestou. Mimosúdne vymáhanie pohľadávky je často finančne a časovo menej náročné, nakoľko veriteľovi nevzniká povinnosť predbežnej úhrady trov právneho zastúpenia či súdnych poplatkov. Čo však robiť, ak dlžník nespolupracuje a všetky pokusy dohodnúť sa mimosúdne zlyhali? V takom prípade sa veriteľ môže obrátiť na súd prostredníctvom žalobného návrhu voči dlžníkovi, inými slovami, môže začať vymáhať svoju pohľadávku súdnou cestou. (Treba si však dať pozor na to, aby vaša pohľadávka nebola premlčaná! Viac o inštitúte premlčania sa dočítate … Viac…

Aký je rozdiel medzi zlúčením spoločnosti a splynutím? Za akých podmienok nastáva rozdelenie spoločnosti? Teoretický rámec týkajúci sa zlúčenia spoločnosti sme Vám predostreli v článku Zánik obchodnej spoločnosti – zlúčenie. Právny systém Slovenskej republiky v oblasti nelikvidného zrušenia spoločnosti ponúka v tomto ohľade vskutku rozmanité možnosti pre uplatnenie. Okrem uvedených dvoch foriem zrušenia podnikania existuje i forma tretia, ktorá svojim spôsobom predstavuje určitú kombináciu predchádzajúcich dvoch prípadov. Jedná sa o zrušenie spoločnosti rozdelením a rozdelenie spoločnosti zlúčením, čo vo svojej podstate predstavuje možnosti dve. Aby sme objasnili podstatu veci, v prvom rade rozoberieme zákonnú možnosť rozdelenia spoločnosti. Samostatné, štandardne uplatňované rozdelenie spoločnosti predstavuje taký akt, kedy imanie spoločnosti prechádza na iné, novozaložené spoločnosti. Takto vzniknuté … Viac…

V tematike o možnostiach zániku spoločnosti budeme pokračovať i v tomto, a nasledujúcich článkoch. Ako sme už spomenuli v predchádzajúcich príspevkoch nášho blogu, existujú dva typy ukončenia podnikania. Obchodná činnosť podnikateľského subjektu môže byť ukončená spôsobom likvidným, do ktorého zaraďujeme konkurz a čiastočne aj reštrukturalizáciu, ako aj spôsobom bez likvidácie, do ktorého začleňujeme zlúčenie spoločnosti, jej splynutie alebo rozdelenie. Jednu z možností fúzie obchodnej spoločnosti, zlúčenie, vám preto predstavíme v nasledujúcich riadkoch. Vzhľadom na to, že i v nelikvidnom spôsobe ukončenia podnikateľskej činnosti nachádzame viacero možností, je potrebné ich individuálny výber zvážiť. Zvažovaniu rozhodnutia o výbere jednej z uvedených možností predchádza komplexná analýza stavu spoločnosti a následná príprava a spracovanie akceptovateľného návrhu o zlúčení alebo splynutí spoločnosti, prípadne vypracovanie projektu rozdelenia spoločnosti. Predmetný návrh, prípadne … Viac…

O jednej z možností ukončenia podnikateľskej činnosti sme Vás informovali v článku o konkurze. Nakoľko však konkurz predstavuje spôsob likvidný, prinášame vám i informácie o tom, ako je možné ukončiť podnikanie bez potreby likvidácie. Ukončenie podnikania bez likvidácie je viac-menej forma dobrovoľného zrušenia spoločnosti, avšak i tejto možnosti podliehajú určité podmienky, následné pravidlá a procesné postupy. Podľa § 68 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Všeobecne sa spoločnosť zrušuje v tých prípadoch, ak napríklad uplynul čas, na ktorý bola spoločnosť založená alebo právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o neplatnosti spoločnosti. V iných prípadoch môže súd rozhodnúť i o neplatnosti spoločnosti, a to napríklad v tých prípadoch, ak je … Viac…

Tému zákona č. 7/2005 Z.z o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácií“) sme Vám z jednej časti priblížili už v predchádzajúcich článkoch nášho blogu, kde sme sa zaoberali reštrukturalizáciou a jej konkrétnymi náležitosťami. V nasledujúcich riadkoch vám preto zhrnieme základné náležitosti druhej časti tohto zákona, ktorou je konkurz. Konkurz vo svojej podstate predstavuje jeden zo spôsobov ukončenia podnikateľskej činnosti subjektu. Povaha ukončenia podnikania prostredníctvom konkurzu je v oblasti podnikania pomerne známa. Pokiaľ spoločnosť prechádza konkurzom, je zreteľné a jasné, že sa jej celková podnikateľská bilancia dostala do záporným hodnôt a spoločnosť je v úpadku. Už zo samotného pomenovania tak vyplýva závažnosť rozsahu, ktorá pre podnikateľský subjekt z konkurzu vyplýva. Hlavným zámerom konkurzného procesu je uspokojenie pohľadávok zúčastnených veriteľov … Viac…

Reštrukturalizácia je vo svojej podstate pomerne zložitý a časovo náročný proces, ktorého realizácií podlieha viacero úkonov a detailné šetrenie. Takisto ako v prípade konkurzu, aj tento proces označujeme za návrhové konanie, nakoľko je jeho začatie podmienené práve podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie na príslušnom súde. Návrh na povolenie reštrukturalizačného procesu podáva poväčšine najmä úpadca, a teda dlžník, prípadne iný člen štatutárneho orgánu alebo zástupca dlžníka. Zákonné oprávnenie na podanie návrhu vzniká i veriteľom. Pokiaľ tak jeden z uvedených subjektov vo veci nezačne konať a návrh nepodá, súd nesmie začať proces reštrukturalizačného konania svojvoľne. Ako sme už uviedli v predchádzajúcom článku nášho blogu, návrh môže podávať jedine taký podnikateľský subjekt, ktorý sa buď nachádza v úpadku, alebo mu úpadok priamo … Viac…

Oblasť podnikania je, prirodzene, spojená i s priepastnými situáciami, ktoré chod podnikateľského subjektu ovplyvňujú nepriaznivo. Dôvodov stagnácie podniku môže byť viacero. V niektorých prípadoch takýto stav zapríčiní nedostatočne profesionálny prístup vrcholového manažmentu, odchod kľúčového odberateľa tovaru alebo služieb či všeobecne nestabilná hospodárska situácia ako tá, v ktorej sa aktuálne zmieta i celosvetová ekonomika. Faktorov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú podnikateľskú činnosť subjektu je samozrejme viac, dôležité je však nie len likvidovať ich pôvod, ale predovšetkým čo najrýchlejšie na vzniknutý stav reagovať. Je pritom zákonnou povinnosťou každého podnikateľa, resp. osoby, ktorá vedie účtovníctvo, dôsledne sledovať svoj finančný stav. A teda, podnikateľský subjekt musí mať aktuálny prehľad o svojom majetku, záväzkoch a v prípade vstupu do recesie konať tak, aby úplnému úpadku zabránil. Pokiaľ … Viac…

V predchádzajúcom článku nášho blogu sme vám priblížili tému zádržného práva, ktoré je zabezpečovacím inštitútom. Témou tohto článku, ako už z titulku vyplýva, je právo záložné. Záložné právo upravuje Občiansky zákonník a je takisto zabezpečovacím inštitútom, a to v zmysle zjednodušenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Princíp záložného práva spočíva v speňažení predmetu, ktoré záložnému právu podlieha. Speňaženie oprávnene získaného zálohu môže zjednodušene nastať vtedy, pokiaľ dlžník riadne a včas nespláca svoj záväzok voči veriteľovi. Uplatnenie záložného práva tak zabezpečuje pohľadávku veriteľa a zároveň ho oprávňuje uspokojiť svoju pohľadávku, prípadne mu vytvára nárok domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky z titulu tohto práva. Záložné právo sa pritom nevzťahuje len na samotnú pohľadávku, ale aj jej príslušenstvo. Je preto možné skonštatovať, že … Viac…

Zádržné právo, inak označované ako právo retenčné je zabezpečovacím inštitútom práv k cudzím veciam. Tento inštitút bol zavedený do právneho poriadku Slovenskej republiky novelou Občianskeho zákonníka v roku 1991 a slúži veriteľom ako právny prostriedok na zabezpečenie ich splatnej peňažnej pohľadávky. Znenie tohto práva upravuje Občiansky zákonník v paragrafoch 151s až 151v, pričom § 151s vyjadruje vecný základ tejto právnej úpravy nasledovne: „Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.“ Zjednodušene povedané zádržné právo vzniká na základe jednostranného prejavu vôle veriteľa, ktorý prevezme od dlžníka hnuteľnú vec, ktorú je veriteľ povinný … Viac…

V predchádzajúcom článku tohto blogu sme sa venovali základnej charakteristike právneho pojmu premlčanie a jeho časovému určeniu – premlčacej dobe. Ako sme už v prvej časti uviedli, právny rámec stanovuje tzv. všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá všeobecne platí, pokiaľ sa jej vymedzeniu nevenuje iné ustanovenie. V tejto časti sa preto budeme téme premlčania venovať bližšie, a to predovšetkým z pohľadu občianskeho a obchodného práva. Obe právne oblasti upravujú dĺžku premlčacej doby ako aj deň začiatku jej plynutia odlišne. Pri posudzovaní pohľadávky je preto potrebné v prvom rade určiť, do ktorej sféry práva je pohľadávka zaradená. Na základe určenia príslušnosti práva je možné následne operovať s ustanoveniami, ktoré z príslušného zákonníka vyplývajú. Premlčacia doba, ktorú upravuje Občiansky zákonník je v zásade tri roky. … Viac…

Proces vymáhania pohľadávok je štandardne závislý od viacerých atribútov. Okrem iných, ktoré sme už v predchádzajúcich článkoch tohto blogu spomenuli a naďalej sa ich rozoberaniu budeme venovať, je jedným z dôležitých atribútov pri posudzovaní pohľadávky i premlčanie. Doba plynutia pohľadávky od dátumu, kedy sa stala splatná, vyjadruje nielen pravdepodobnosť vymoženia pohľadávky, avšak následne poukazuje aj na veľmi dôležitý parameter, ktorým je premlčanie pohľadávky. Význam času preto zohráva v procese vymáhania veľmi dôležitú úlohu, ktorú by mal brať na zreteľ každý veriteľ. Pojem premlčanie je definovaný a upravovaný vo viacerých právnych predpisoch. S ohľadom na sféru pôsobenia sa budeme tomuto aspektu na našom blogu venovať predovšetkým v súvislosti s občianskym a obchodným právom. Premlčanie je štandardne definované ako uplynutie určitej doby … Viac…

Pojem upomínacieho konania je v našom právnom systéme zaužívaný pomerne krátko. Zákon o upomínacom konaní nadobudol účinnosť dňa 01.02.2017. Podstatou jeho zavedenia je dosiahnutie rýchleho, efektívneho a pomerne lacného spôsobu, ktorého cieľom je dosiahnutie exekučného titulu. Dôležitosť upomínacieho konania naberá na opodstatnení práve v tomto období. Je tým myslené obdobie, kedy podnikatelia začali žiadať o poskytnutie dočasnej právnej ochrany. Je zrejmé, že prijatím dočasnej právnej ochrany vznikol priestor pre odklad splatnosti pohľadávok, čím sa veritelia dostali do priepastnej situácie, kedy majú obmedzené právomoci v ceste k uspokojeniu svojich pohľadávok. Pre priblíženie by sme radi predostreli zásadný význam veci. V prípade, že veriteľovi vznikla pohľadávka a s dlžníkom sa nie je možné mimosúdne dohodnúť, veriteľovi následne ostávajú len dve možnosti. Pohľadávku odpustiť … Viac…

Situácia, kedy veriteľovi vznikne pohľadávka, nie je žiadúca a častokrát ani samotné domáhanie sa vlastných prostriedkov nie je jednoduché. V mnohých prípadoch sa veriteľ dostáva do pozície riešenia problematiky, s ktorou nemá žiadne skúsenosti a prakticky nedisponuje znalosťami o tom, aké kroky podniknúť. I keď je pre veriteľa zrejmé, že má plné právo dožadovať sa svojich finančných prostriedkov, nie vždy je pohľadávka právne ošetrená natoľko, aby bolo dokázané jej opodstatnenie. Dôkladná právna informovanosť a následná, ale aj predchádzajúca kauzalita právnych a obchodných úkonov je preto viac ako potrebná. Vznik pohľadávky a jej charakter je v každom prípade rôzny, a preto nie je možné generalizovať ani samotný postup jej vymáhania. V každom prípade je však možné realizovať základné právne úkony, ktoré vedú k tomu, … Viac…

Ústava Slovenskej republiky priznáva každému právo podnikať. Predaj tovarov či poskytovanie služieb smeruje v konečnom dôsledku k zisku. Otázkou ostáva, na strane koho je zisk vytvorený? Obrátená strana podnikania vyvodzuje situáciu, kedy na jednej strane stojí veriteľ so stratou, na strane druhej dlžník so ziskom. V každom prípade vznik takýchto pomerov podnecuje tvorbu množstva splatných pohľadávok. Vo všeobecnosti však platí pravidlo, že žiaden podnik nebude úspešný, pokiaľ budú jeho tržby vysoké, ale dlhy nebudú zaplatené. V nasledujúcich riadkoch vám prinášame sumarizáciu základných informácií o pohľadávkach a jednotlivých súčastiach, ktoré sa ich dotýkajú. Čo je to pohľadávka? Pod pojmom pohľadávka sa rozumie právo, ktoré vzniká jednému účastníkovi právneho vzťahu (veriteľovi), požadovať od druhého účastníka (dlžníka) plnenie … Viac…

Súčasná celosvetová situácia spojená s vírusom Covid-19 bezpodmienečne vyvolala nielen globálny problém boja proti tomuto ochoreniu, ale zároveň podmienila i vznik ekonomickej krízy. Azda najsledovanejšími ukazovateľmi uplynulých, a takisto aj nasledujúcich mesiacov, boli, aj sú práve ukazovatele počtu infikovaných, úmrtí a zároveň aj sledovanie krivky ekonomiky. Korelácia jednotlivých ukazovateľov je jednoznačná, na jednej strane je globálne vyžadovaná solidarita, na strane druhej však musíme sledovať i rovinu ekonomickú. S ohľadom na ekonomiku európskych vlád sú prijímané viaceré ekonomické opatrenia, ktorých hlavným cieľom je predísť tomu, aby straty zapríčinené koronavírusom vyvolali negatívne štrukturálne zmeny v ekonomikách členských štátov Európskej Únie. Vplyvom koronakrízy boli viaceré štáty Európskej Únie nútené vziať si pôžičky pre záchranu svojich ekonomík. Ide tak o nové pôžičky, … Viac…

Legislatíva relatívne nedávno vyšla v ústrety zadlženým dlžníkom vydaním novely zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“) účinného od 1.3.2017, v rámci ktorej má dlžník ako fyzická osoba právo na zrušenie všetkých svojich dlhov. Toto ustanovenie však obmedzilo veriteľov, ktorí majú práve voči týmto dlžníkom pohľadávky. Vymáhanie pohľadávok od fyzickej osoby v osobnom bankrote: ako na to? Ak však váš dlžník vyhlásil osobný bankrot, nezúfajte. Nie je to síce ľahký proces, stojí veľa námahy a vedomostí ale s našou pomocou nemusia byť vaše peniaze úplne stratené a nevymožiteľné. Za určitých podmienok je možné vymôcť vaše pohľadávky aj v takomto prípade. Osobný bankrot je oddlžovali proces, ktorým sa fyzická osoba … Viac…