Činnosť mnohých slovenských podnikov sa čoraz viac orientuje aj na zahraničné trhy. Cezhraničné podnikanie má veľa výhod, no prináša so sebou aj zvýšenú mieru rizika. Jedným z problémov, ktoré môžu nastať, je platobná neschopnosť zahraničného dlžníka a potreba začatia príslušného insolvenčného konania ako je napr. konkurz. Vymáhanie pohľadávok je v takejto situácii jednoduchšie, ak je dlžník príslušníkom niektorého z členských štátov EÚ. EÚ sa totiž snaží túto oblasť aktívne regulovať a zabezpečiť tak koordináciu jednotlivých členských štátov a ich orgánov. Právny rámec tejto problematiky nájdeme v piatej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), ktorá ďalej odkazuje na európske právo a medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná. Vymáhanie pohľadávok od platobne neschopných zahraničných dlžníkov vie byť v dôsledku odlišných právnych úprav a jednania v cudzom jazyku veľmi komplikovanou záležitosťou. No aj napriek tomu sa ho netreba báť. Tu sú niektoré z tém týkajúce sa zahraničných insolvenčných konaní, s ktorými by sa mal oboznámiť každý veriteľ, ktorého činnosť presahuje naše hranice.
Kedy sa bude zahraničné insolvenčné konanie riadiť právom EÚ?
Na to, aby boli aplikované zásady európskeho práva je potrebné, aby existoval vzťah dlžníka s niektorým členským štátom EÚ alebo zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len členský štát). Príkladom je situácia slovenského veriteľa, ktorého dlžník má registrované sídlo, podnik alebo majetok v inom členskom štáte EÚ. V takýchto prípadoch sa na insolvenčné konanie budú okrem vnútroštátneho práva daného členského štátu vzťahovať aj normy európskeho práva a to predovšetkým Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len Nariadenie). Výnimkou je len Dánsko, ktoré týmto nariadením nie je viazané.
Súd ktorého členského štátu je oprávnený začať hlavné insolvenčné konanie?
Medzinárodnú pôsobnosť upravuje čl. 3 Nariadenia, podľa ktorého patrí právomoc na začatie hlavného insolvenčného konania súdom členského štátu, na území ktorého sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Nariadenie ďalej definuje centrum hlavných záujmov dlžníka ako „miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami“. Platia pritom nasledovné domnienky:
- za centrum hlavných záujmov spoločnosti alebo právnickej osoby sa považuje miesto, kde má svoje registrované sídlo (neplatí, ak k jeho presunu došlo v období troch mesiacov pred podaním žiadosti o insolvenčné konanie);
- za centrum hlavných záujmov samostatne zárobkovo činnej osoby sa považuje hlavné miesto jej podnikania (neplatí, ak k jeho presunu došlo v období troch mesiacov pred podaním žiadosti o insolvenčné konanie);
- za centrum hlavných záujmov fyzickej osoby sa považuje miesto jej obvyklého pobytu (neplatí, ak k jeho presunu došlo v období šiestich mesiacov pred podaním žiadosti o insolvenčné konanie).
Uveďme si opäť príklad: Ak by bol váš dlžník napr. stavebná firma s registrovaným sídlom v Poľsku a táto firma sa stanne platobne neschopnou, právomoc na začatie konkurzného konania bude mať v prvom rade poľský súd a vy ako slovenský veriteľ budete v pozícii zahraničného veriteľa.
Je možné viesť insolvenčné konanie voči dlžníkovi z iného členského štátu aj na území SR?
Áno, no nie vždy. Slovenské súdy by proti takémuto dlžníkovi mohli začať konanie napríklad vtedy, ak by mal na území Slovenska nejaký majetok, ktorý možno považovať za podnik (pozri čl. 2 ods. 10 Nariadenia) a to v rozsahu tohto majetku. Takéto konanie je možné začať ako vedľajšie insolvenčné konanie popri hlavnom insolvenčnom konaní, alebo pred začatím hlavného insolvenčného konania ak by:
- hlavné insolvenčné konanie nebolo možné začať pre podmienky stanovené právom členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, alebo
- žiadosť o začatie takéhoto konania podal:
- veriteľ, ktorého pohľadávka vyplýva z činnosti podniku nachádzajúceho sa na území členského štátu, v ktorom sa podala žiadosť o začatie územného insolvenčného konania, alebo s takouto činnosťou súvisí, alebo
- orgán verejnej moci, ktorý má podľa práva členského štátu, na ktorého území sa podnik nachádza, právomoc podať žiadosť o začatie insolvenčného
Vedľajšie insolvenčné konanie však neslúži len na ochranu miestnych záujmov. V niektorých prípadoch je to najlepší spôsob na zabezpečenie efektívnej správy konkurznej podstaty, a preto o jeho začatie môže požiadať aj sám správca v hlavnom insolvenčnom konaní. Naopak, viacero insolvenčných konaní voči tomu istému dlžníkovi môže byť niekedy náročné na koordináciu, a preto Nariadenie upravuje aj situácie, kedy súd členského štátu začatie vedľajšieho insolvenčného konania odmietne alebo odloží. Pôjde najmä o prípad, kedy:
- miestny súd vedľajšie konanie zastaví resp. nezačne ak dá správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní prísľub podľa čl. 36 Nariadenia na základe ktorého budú primerane chránené všeobecné záujmy miestnych veriteľov,
- bolo nariadené dočasné prerušenie konania, v ktorom dochádza k individuálnemu vymáhaniu nárokov, aby sa mohli uskutočniť rokovania medzi dlžníkom a jeho veriteľmi, súd môže na žiadosť správcu alebo dlžníka odložiť začatie vedľajšieho insolvenčného konania najviac o tri mesiace, ak sa prijali vhodné opatrenia na ochranu záujmov miestnych veriteľov.
Ak by sme to teda mali zhrnúť, ako veriteľ môžete podať žiadosť o začatie insolvenčného konania na Slovensku najmä vtedy, ak ste presvedčený, že váš dlžník má na území SR majetok. Slovenský súd však takéto konanie zastaví, ak zistí, že sa už začalo hlavné insolvenčné konanie a jeho správca poskytne prísľub na ochranu slovenských veriteľov, ktorý slovenský súd uzná za dostatočný.
Ako sa dozviem o začatí insolvečného konania voči svojmu dlžníkovi v inom členskom štáte?
Súd príslušného členského štátu, ktorý konanie začal alebo správca vymenovaný týmto súdom majú podľa Nariadenia povinnosť o začatí konania okamžite informovať všetkých známych zahraničných veriteľov. Za bežných okolností by ste teda mali byť informovaný prostredníctvom štandardného formulára s názvom „Oznam o insolvenčnom konaní“, uverejnenom na Európskom portáli elektronickej justície. (Pozor, oznam prostredníctvom štandardného formulára sa nevyžaduje v prípade dlžníka-fyzickej osoby!).
V súlade s oznámením môžete následne (ak je to potrebné) prihlásiť svoje pohľadávky do začatého konania.
Budú rozhodnutia súdu iného členského štátu platiť aj na Slovensku?
Áno, každé rozhodnutie týkajúce sa začatia, vedenia a ukončenia insolvenčného konania vynesené niektorým súdom členského štátu, ako aj iné rozhodnutia úzko súvisiace s týmto konaním sa automaticky uznávajú vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ. Rovnaká zásada platí aj pre ochranné opatrenia prijaté po podaní žiadosti o začatie insolvenčného konania alebo v súvislosti s ňou (pozri čl. 19 a 32 Nariadenia).
A čo v prípade, ak je dlžník zo štátu mimo EÚ?
Tu ZKR odkazuje v prvom rade na medzinárodnú zmluvu s daným štátom upravujúcu uspokojenie veriteľov dlžníka. Ak ale SR podobnú zmluvu neuzatvorila, v insolvenčných konaniach sa uplatní zásada vzájomnosti.
Ako veriteľ môžete podať žiadosť o začatie konania podľa ZKR, ak má dlžník na území Slovenska majetok. Takto vyhlásený konkurz sa dokonca môže vzťahovať aj na majetok dlžníka na území cudzieho štátu, ak to právne predpisy tohto štátu dovoľujú.
Čo sa stane v prípade, ak cudzí štát proti dlžníkovi podobné konanie už začal? Ak zahraničný správca začatie takéhoto konania ako aj právny záujem na jeho uznaní riadne preukáže, slovenský súd uzná jeho účinky aj na území SR. Takéto uznanie je však vylúčené, ak na území SR ohľadom toho istého dlžníka už prebieha iné zahraničné konkurzné konanie alebo domáce konanie podľa ZKR. Dôležité je podotknúť aj to, že uznanie zahraničného konkurzného konania nie je prekážkou začatia domáceho konania podľa ZKR. Ak slovenský súd takéto konanie neskôr začne, uznanie zahraničného konania sa tým automaticky zrušuje.
Máte aj vy skúsenosti s vymáhaním pohľadávky od zahraničného dlžníka? Kontaktujte nás, ak máte ohľadom tejto témy nejaké ďalšie otázky.