Zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o riešení hroziaceho úpadku“) je významnou novelou insolvenčného práva, ktorej cieľom je systematická úprava hroziaceho úpadku. Za týmto účelom bola do slovenského právneho poriadku zavedená nielen definícia hroziaceho úpadku ale aj preventívne konania, prostredníctvom ktorých môže dlžník svoju finančnú situáciu začať včas riešiť a predísť tak úpadku ako aj následnému konkurzu. Dlžník pritom môže využiť dva druhy preventívneho konania a to verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Zákon okrem toho upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorým dáva dlžníkovi čas na obnovu svojej životaschopnosti. Ako tieto inštitúty ovplyvnia veriteľov? Aké práva a povinnosti im z nich vyplývajú? Sú výhodné z hľadiska vymáhania pohľadávok? Odpovede na tieto otázky nájdete v tomto článku.
Verejná a neverejná preventívna reštrukturalizácia: Aký je medzi nimi rozdiel?
Hlavný rozdiel medzi verejnou a neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou je v okruhu veriteľov, s ktorými sa dlžník bude snažiť dohodnúť na ozdravnom pláne. Kým v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie bude jednať so všetkými dotknutými veriteľmi, neverejná preventívna reštrukturalizácia je možná s menším množstvom veriteľov, ktorí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska alebo inej obdobnej inštitúcie v zahraničí. Pôjde teda hlavne o banky či leasingové spoločnosti. Výber preventívneho konania je na zvážení dlžníka. Neverejná preventívna reštrukturalizácia je menej formálnym procesom a odporúča sa hlavne dlžníkom s vysokými záväzkami voči inštitucionalizovaným veriteľom. Ak naopak dlžník potrebuje riešiť svoju dlhovú situáciu voči širokému spektru veriteľov verejná preventívna reštrukturalizácia (ak je možná) bude pre neho tou lepšou cestou.
Ako funguje inštitút dočasnej ochrany?
Dočasnú ochranu pred veriteľmi poskytuje dlžníkovi súd v rozhodnutí o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie na obdobie troch mesiacov, ak s jej poskytnutím
a) vyjadrila súhlas väčšina veriteľov počítaná podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok alebo
b) vyjadrilo súhlas aspoň 20 % všetkých veriteľov počítaných podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok a v koncepte plánu čiastočné odpustenie pohľadávky alebo uznanie jej čiastočnej nevymáhateľnosti nepresahuje u žiadneho z veriteľov 20 % jeho pohľadávky a odklad splácania žiadnej z pohľadávok nepresiahne jeden rok“ (pozri §17 ods. 1 zákona o riešení hroziaceho úpadku).
Ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, dlžník môže požiadať o predĺženie dočasnej ochrany o ďalšie 3 mesiace.
Poskytnutie dočasnej ochrany sa spája s celým množstvom právnych účinkov. Dlžník napríklad nemá povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, nemožno voči nemu povoliť reštrukturalizáciu, viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie (s výnimkou zákonom stanovených pohľadávok) ani začať výkon zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi. Všetky účinky dočasnej ochrany nájdete v §20 zákona o riešení hroziaceho úpadku.
Kto sú dotknutí a nedotknutí veritelia?
To, či sa pohľadávky veriteľa preventívna reštrukturalizácia dotkne závisí do veľkej miery od výšky a povahy tejto pohľadávky. Zákon totiž určité záväzky dlžníka z procesu preventívnej reštrukturalizácie úplne vylučuje a na tieto účely zavádza pojem „nedotknutý veriteľ“. Ak ste teda napr. drobným veriteľom (s pohľadávkou do 500,- EUR), malým veriteľom (s pohľadávkou do 5.000,- EUR), nepeňažným veriteľom alebo osobou s pracovnoprávnym nárokom voči dlžníkovi znamená to, že sa vás preventívna reštrukturalizácia nedotkne. Každý iný veriteľ s pohľadávkou voči dlžníkovi, ktorý nespadá do kategórie nedotknutých veriteľov je dotknutým veriteľom. Takýmto veriteľom môže byť za určitých okolností aj spoločník (pozri §27 zákona o riešení hroziaceho úpadku).
Zoznam všetkých veriteľov (dotknutých aj nedotknutých) zostaví pred podaním návrhu na preventívnu reštrukturalizáciu dlžník. Dotknutí veritelia sa v ňom ďalej členia na zabezpečených veriteľov, nezabezpečených veriteľov, veriteľov spriaznených pohľadávok, podriadených veriteľov a spoločníkov. O opravu alebo doplnenie zoznamu veriteľov v rozsahu, ktorý sa vás týka máte právo dlžníka požiadať v lehote 30 dní od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Dlžník je povinný takejto žiadosti vyhovieť.
Veriteľský výbor a jeho pôsobnosť: Ako sa možno stať jeho členom?
Veriteľský výbor je jedným zo subjektov verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Ustanovuje ho súd po povolení preventívnej reštrukturalizácie z vlastného podnetu alebo na návrh dlžníka alebo kvalifikovanej skupiny veriteľov.
Veriteľský výbor má troch alebo piatich členov (najmenej traja musia byť nespriaznenými veriteľmi), ktorých vyberá súd tak, aby v ňom boli zastúpení relevantní veritelia a v primeranom zastúpení zabezpečení a nezabezpečení veritelia. Ustanovenie do funkcie nie je podmienené súhlasom veriteľa, súd však do funkcie neustanoví veriteľov, ktorí mu vopred oznámia svoj nesúhlas s takýmto ustanovením.
Do pôsobnosti veriteľského výboru patrí napr. určovanie úkonov dlžníka, ktoré podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo určeným poradcom, poskytovanie súhlasu dlžníkovi na prijatie krízového financovania, schvaľovanie odmeny poradcu a vyjadrovanie sa k verejnému plánu (pozri §33 zákon o riešení hroziaceho úpadku).
Kedy je dlžník povinný zvolať schôdzu veriteľov?
Zákon ukladá dlžníkovi povinnosť zvolať informatívnu a schvaľovaciu schôdzu veriteľov.
Informatívnu schôdzu zvolá dlžník po tom ako súd povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, tak aby sa konala najskôr 15 a najneskôr 20 dní od tohto rozhodnutia. Jej predmetom je informovanie dotknutých veriteľov o hroziacom úpadku dlžníka a predstavenie konceptu ozdravného plánu. Dlžník následne zvolá schvaľovaciu schôdzu v lehote 60-70 dní od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Dotknutí veritelia sú tu oboznámení s dôvodmi hroziaceho úpadku a predstaví sa im verejný plán, o ktorom sa následne hlasuje.
Ako ovplyvní preventívna reštrukturalizácia vymáhanie pohľadávok veriteľov?
Ak váš dlžník podá návrh na začatie preventívnej reštrukturalizácie, môže to vo vás vzbudiť obavy, že vaše pohľadávky nebudú uspokojené. To, že vášmu dlžníkovi hrozí úpadok určite nie je dobrý signál, no to, že situáciu začne riešiť v počiatočnom štádiu ukazuje, že má snahu predísť väčším stratám. Znamená to, že vaše pohľadávky budú plne uspokojené? To závisí od konkrétnej pohľadávky ako aj od prijatých reštrukturalizačných opatrení. Ak je v rámci preventívnej reštrukturalizácie schválená napr. reštrukturalizácia záväzkov dlžníka voči dotknutým dlžníkom môže dôjsť k odkladu ich splatnosti, ich čiastočnému odpusteniu, ich zabezpečeniu alebo úprave zabezpečenia alebo k ich uspokojeniu inak ako peniazmi. Dohodnuté môžu byť aj iné reštrukturalizačné opatrenia (pozri §35 zákona o riešení hroziaceho úpadku). Ich cieľ je ale rovnaký: obnoviť životaschopnosť podniku dlžníka a maximalizovať tak celkovú hodnotu pre veriteľov. Aj preto súd zamietne návrh na potvrdenie verejného plánu, ak nesúhlasiaci veriteľ dokáže, že v prípade jeho potvrdenia bude jeho postavenie horšie, ako v prípade najlepšieho alternatívneho scenára (pozri §45 zákona o riešení hroziaceho úpadku). Zastávame preto názor, že preventívnej reštrukturalizácie sa netreba báť. To, aké efektívne budú tieto konania v praxi, však ukáže až čas.
Potrebujete sa ohľadom reštrukturalizácie a konkurzu poradiť? Máte problém s vymáhaním pohľadávok? Napíšte nám prostredníctvom nášho kontaktného formulára.