V predchádzajúcom článku o rozhodcovskom konaní sme spomenuli, že spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, ako aj iné spory týkajúce sa spotrebiteľskej zmluvy sa v rozhodcovskom konaní prejednávajú podľa osobitného zákona, ktorým je Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Hlavným cieľom tejto právnej úpravy, ktorou sa spotrebiteľské spory vyčlenili z pôsobnosti Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov je poskytnutie zvýšenej právnej ochrany spotrebiteľovi ako aj posilnenie jeho pozície v právnych vzťahoch voči dodávateľovi. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa preto v porovnaní so štandardným rozhodcovským konaním riadi prísnejšími pravidlami osobitného zákona. V nasledujúcom článku poukážeme na hlavné rozdiely medzi týmito konaniami a zároveň upozorníme, na čo si treba dávať pozor, ak uzatvárate rozhodcovskú zmluvu ako spotrebiteľ.
Ktoré spory možno riešiť formou spotrebiteľského rozhodcovského konania?
Ako sme už uviedli na začiatku, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní možno prejednať spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Pod dodávateľom sa pritom rozumie osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a pod spotrebiteľom naopak osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti nekoná.
Podobne ako v štandardnom rozhodcovskom konaní, aj v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní právomoc rozhodcovského súdu vyplýva z písomnej dohody oboch zmluvných strán. Rozdiel je však v tom, že právomoc stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať v spotrebiteľských sporoch môže byť založená len formou samostatnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy bez možnosti využitia tzv. rozhodcovskej doložky. V praxi to znamená, že dohoda oboch zmluvných strán o rozhodcovskom konaní musí byť vždy uzavretá ako osobitná zmluva obsahujúca len dojednania týkajúce sa rozhodcovského konania. Zákon pritom presne upravuje, čo takáto zmluva musí obsahovať.
Náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
Náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sú podrobne upravené v § 3 príslušného zákona. Podľa tohto ustanovenia, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať identifikačné údaje oboch zmluvných strán, označenie príslušnej spotrebiteľskej zmluvy, označenie stáleho rozhodcovského súdu a jeho webového sídla, ako aj poučenie o právnych následkoch a právach spotrebiteľa vyplývajúcich z podpísania zmluvy. Dodávatelia, ktorí so spotrebiteľmi uzatvárajú spotrebiteľské rozhodcovské zmluvy opakovane, sú navyše povinní dané poučenie zverejniť aj na svojej webovej stránke a náležite o ňom informovať spotrebiteľa.
Čo sa týka negatívneho vymedzenia, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu a jej uzavretím nesmie byt podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.
Odsek 6, § 3 príslušného zákona zároveň výslovne uvádza, že uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy neobmedzuje právo spotrebiteľa domáhať sa svojich práv podaním žaloby na súde, ak sa spotrebiteľské rozhodcovské konanie ešte nezačalo. Zákon pritom dáva túto možnosť iba spotrebiteľovi, čo je jeden z príkladov posilnenia práv spotrebiteľa voči dodávateľovi. Zvýšenú ochranu spotrebiteľa možno nájsť aj v tretej, procesnej časti zákona, v ktorom je upravený priebeh spotrebiteľského rozhodcovského konania ako takého.
Špecifiká spotrebiteľského rozhodcovskeho konania
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia návrhu na začatie konania resp. dňom doručenia žaloby na stály rozhodcovský súd. V rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania však platí, že procesné úkony spotrebiteľa nemožno spoplatniť. Súd je teda oprávnený požadovať zaplatenie poplatku za podanie žaloby, ako aj za iné procesné úkony v konaní len v prípade, ak nejde o spotrebiteľa. Súd od žalobcu, ktorý je spotrebiteľom, rovnako nemôže žiadať zaplatenie preddavku na úhradu predpokladaných trov konania.
Ďalším špecifikom spotrebiteľského rozhodcovského konania je zvýšený rozsah prieskumnej právomoci súdu v prípade spotrebiteľa. Táto právomoc vyplýva napríklad z § 28, odseku 9 príslušného zákona, na základe ktorého je stály rozhodcovský súd povinný preskúmať aj bez návrhu spotrebiteľa, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je rovnako povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
Spotrebiteľ má rovnako právo na vedenie spotrebiteľského rozhodcovského konania v slovenskom jazyku, prípadne v jazyku, v ktorom je vyhotovená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva alebo v jazyku, v ktorom obvykle rokoval s dodávateľom. V konaní je vylúčená dohoda strán o rozhodovaní podľa zásad spravodlivosti (t. j. podľa zásad, ktoré nie sú výslovne ustanovené zákonom) a miestom spotrebiteľského rozhodcovského konania môže byť výhradne miesto v Slovenskej republike.
Zákon ďalej stálemu rozhodcovskému súdu nedovoľuje vydať proti spotrebiteľovi predbežné opatrenie alebo rozhodnúť v skrátenom konaní.
Posilnené sú aj práva účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Takúto žalobu možno podať na predpísanom tlačive v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi konania. Ochrana spotrebiteľa sa tu prejavuje nielen v tom, že súd neodmietne žalobu podanú spotrebiteľom, v ktorej neboli uvedené skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku, ale aj v tom, že súd má zo zákona povinnosť preskúmať dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktoré sú na úkor spotrebiteľa. Týmito dôvodmi sú: neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy; rozhodnutie sporu, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo sporu, ktorý nepatrí do právomoci zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a prípad nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý nebol napadnutý sa stáva právoplatným uplynutím trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie. Rozsudok tým nadobúda rovnaké právne účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a v prípade, že nedôjde k plneniu, môže byť použitý ako platný exekučný titul v exekučnom konaní.
Potrebujete získať viac informácií o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní?
Obráťte sa na naše právne oddelenie prostredníctvom nášho kontaktného formulára. Naši právnici vám radi poradia, aké kroky potrebujete podniknúť, ak sa rozhodnete domáhať svojich práv týmto spôsobom.