Súčasná celosvetová situácia spojená s vírusom Covid-19 bezpodmienečne vyvolala nielen globálny problém boja proti tomuto ochoreniu, ale zároveň podmienila i vznik ekonomickej krízy. Azda najsledovanejšími ukazovateľmi uplynulých, a takisto aj nasledujúcich mesiacov, boli, aj sú práve ukazovatele počtu infikovaných, úmrtí a zároveň aj sledovanie krivky ekonomiky. Korelácia jednotlivých ukazovateľov je jednoznačná, na jednej strane je globálne vyžadovaná solidarita, na strane druhej však musíme sledovať i rovinu ekonomickú.
S ohľadom na ekonomiku európskych vlád sú prijímané viaceré ekonomické opatrenia, ktorých hlavným cieľom je predísť tomu, aby straty zapríčinené koronavírusom vyvolali negatívne štrukturálne zmeny v ekonomikách členských štátov Európskej Únie. Vplyvom koronakrízy boli viaceré štáty Európskej Únie nútené vziať si pôžičky pre záchranu svojich ekonomík. Ide tak o nové pôžičky, ktoré bude potrebné splácať a pribudnú k dočasne pozastaveným európskym pravidlám zaväzujúcim štáty dlhodobo znižovať svoje celkové zadlženie. I v tomto prípade sa rokuje a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj predkladá návrhy pre zmiernenie negatívneho ekonomického dopadu na splácanie dlhov vzniknutých s aktuálnou krízou.
Vzhľadom na to, že oslabenie v určitom sektore dokáže následne spustiť nekontrolovanú reťazovú reakciu a zlikvidovať aj rôzne sekundárne sektory, bolo potrebné prijať zákonné opatrenia na viacerých úrovniach. Kľúčovými opatreniami v prípade splácania záväzkov bolo i prijatie zákona č. 75/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Uvedený zákon zaviedol okrem iného aj odklad splátok v maximálnej lehote deviatich mesiacov v prípade bánk a odklad splátok v lehote troch mesiacov pri úveroch od ostatných spoločností, a to s následnou možnosťou požiadania o odklad ešte o ďalšie tri mesiace.
Recesia príjmov počas prvej vlny bola však rapídna, príjmy klesli v priemere skoro o 370 Eur a zároveň bol pokles príjmov zaznamenaný až v 60% zadlžených domácností, podnikatelia splácajúci úvery čelili poklesu príjmov až v 80% prípadoch. Možnosť odkladu splátok využilo 5,4 % zadlžených domácností. Ďalších približne 3,8% si vybavilo iné úľavy, napr. vo forme refinancovania či poklesu mesačných splátok a zároveň 12 % z uvedených skupín očakáva problémy so splácaním od budúceho roka. Na základe uvedeného je zrejmé, že možnosť odkladu splátok bola v mnohých prípadoch reálne potrebná, na strane druhej však vzniká priepastná skupina ľudí, ktorí sa k situácií postavili oportunisticky a splátky si odložili, i keď ich príjem neklesol. Súčasný stav poukazuje na to, že takmer polovica žiadateľov si pôvodne dohodnutý odklad splátok ešte predĺžilo, čím boli následne odsunuté termíny platieb na neskoršie obdobie. Aktuálne ukazovatele predikujú, že až 15 % dlžníkov už nebude schopných ďalej splácať svoje záväzky.
Vychádzajúc z demografických ukazovateľov prieskumu agentúry STEM/MARK je zrejmé, že väčšina Slovákov vo veku od 18 do 30 rokov spláca svoje dlhy načas. Problematickosť z hľadiska pravidelného splácania dlhov je evidovaná približne u každého siedmeho dlžníka v uvedenej vekovej kategórií, a zároveň insolvencia či hrozba exekúcii je evidovaná len pri niekoľkých percentách z danej kategórie. Na strane druhej stojí otázka riešenia situácie v prípade postihnutia subjektu finančnou krízou. Takmer 48% mladých Slovákov sú v prípade neschopnosti splácať svoje dlhy pripravení kontaktovať veriteľa, 20 % respondentov by si v tomto prípade požiadalo o ďalšiu pôžičku a 9% by problém ignorovalo.
Vplyv koronakrízy prirodzenie zasiahol i podnikateľský sektor, a to v značnej miere. Firmy zaznamenali výrazné zníženie ziskov a zhoršenie svojich finančných výsledkov. Zlepšenie ekonomickej situácie odborníci neočakávajú ani na budúci rok, a preto bolo i podnikateľské prostredie stimulované prijatím rôznych opatrení na pomoc zasiahnutým podnikateľským subjektom. Ďalším z prvých krokov bolo tak prijatie zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, ktorý zaviedol okrem iného aj inštitút dočasnej ochrany. Jeho cieľom bolo zmiernenie dopadov pandémie na podnikateľskú sféru a zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov na Slovensku. Dočasná ochrana podnikateľom poskytuje určitú ochranu pred ich veriteľmi, a to vo forme konkurznej a exekučnej imunity. Ďalej ide o dočasnú nemožnosť výkonu zabezpečovacích práv a dočasný zákaz ukončenia niektorých zmlúv.
V prípade, že bola podnikateľovi poskytnutá dočasná ochrana a táto ochrana trvá k 31. decembru 2020, nadobudnutím účinnosti pripravovanej legislatívy sa pôvodná dočasná ochrana predlžuje do 31. januára 2021. Cieľom zasadenia týchto opatrení je predísť tragickým následkom jednotlivých subjektov vplyvom krátkodobého nedostatku likvidity. Celkový pokles tržieb naprieč mnohými odvetviami uvrhol viaceré ekonomicky činné subjekty do stavu, v ktorom nie sú schopné plniť svoje záväzky riadne a včas. Ich oneskorené plnenie alebo celkové neplnenie má za následok omeškanie ich obchodných partnerov a reálne hrozí riziko, že celý takto fungujúci systém postihne domino efekt hromadného podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu.
Predpokladom na poskytnutie dočasnej ochrany je podľa novej legislatívy súhlas nadpolovičnej väčšiny veriteľov, ktorá je počítaná podľa výšky ich pohľadávok, a teda, že sa pri počítaní vychádza z priebežnej účtovnej závierky, ktorú je na tento účel žiadateľ povinný zostaviť ku dňu, od ktorého v čase podania žiadosti neuplynulo viac ako 60 dní. Pri dosahovaní potrebnej väčšiny sa neprihliada na súhlasy spriaznených veriteľov a veriteľov, ktorých pohľadávky voči žiadateľovi o dočasnú ochranu prevyšujú v úhrne 100 000 EUR.
Iným prípadom je stav, kedy bola pohľadávka priznaná a exekučné konanie nastalo po dátume 12.03.2020. V tomto prípade môže byť exekúcia pre pandémiu COVID-19 odložená a je nutné akceptovať fakt, že vymáhanie pohľadávok od fyzických osôb môže byť značne predĺžené. Uvedená skutočnosť nastane v prípade, ak dlžník (fyzická osoba) požiada súdneho exekútora o odklad exekúcie.
Je zrejmé, že aktuálna situácia dodávateľom a veriteľom príliš nepraje. Zmena zákona o konkurze a reštrukturalizácií, odklady splátok úverov, lízingov a odklady splatnosti odvodov či daňových povinností podkopáva zažité praktiky platobnej disciplíny na trhu. Justícia je evidentne paralyzovaná, obmedzila sa na konania v urgentných trestných a poručenských konaniach. Z uvedeného dôvodu je potrebné pružne reagovať na situáciu a zaviesť interné opatrenia týkajúce sa základného firemného hospodárenia, a to napríklad vo forme predplatby, znížením kreditných limitov a zároveň zachovaním dôrazu na opatrnú spoluprácu, t.j. poskytovanie dodávok na úver, resp. odloženú splatnosť len overeným odoberateľom s odberateľskou históriou v rozmedzí minimálne od troch do šiestich mesiacov.
Avšak, i napriek poskytnutej dočasnej právnej ochrany dlžníka je možné zo strany veriteľa domáhať sa splatnej pohľadávky, a to podaním žaloby na súde. Na základe podania žaloby môže veriteľ získať exekučný titul umožňujúci vymoženie pohľadávky. Vymáhanie pohľadávky môže byť realizované aj počas poskytnutej právnej ochrany, takisto následne aj po nej. Zároveň, lehoty na uplatnenie práva voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov počas trvania dočasnej ochrany neplynú. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by malo napr. dôjsť k premlčaniu pohľadávky počas dočasnej ochrany dlžníka, tak k premlčaniu skutočne nedôjde a premlčacia lehota sa predĺži o čas, na ktorý bola dlžníkovi poskytnutá dočasná ochrana.
I za týmto účelom naša spoločnosť pravidelne sleduje Obchodný vestník. Pravidelnou detekciou uvedenej platformy je možné zistiť trvanie poskytnutej dočasnej ochrany dlžníkovi, nakoľko dočasná ochrana môže zaniknúť aj pred uplynutím doby poskytnutej ochrany. Tento fakt môže nastať v prípade, ak podnikateľ sám o to požiada alebo v prípade, ak súd rozhodne o zrušení dočasnej ochrany (napr. zanikli predpoklady na jej poskytnutie, podnikateľ pod dočasnou ochranou porušil povinnosti vyplývajúce z dočasnej ochrany). Zároveň je na strane veriteľa možné uplatnenie úrokov z omeškania či náhrady škody za predpokladu splnenia zákonných predpokladov.