Ústava Slovenskej republiky priznáva každému právo podnikať. Predaj tovarov či poskytovanie služieb smeruje v konečnom dôsledku k zisku. Otázkou ostáva, na strane koho je zisk vytvorený? Obrátená strana podnikania vyvodzuje situáciu, kedy na jednej strane stojí veriteľ so stratou, na strane druhej dlžník so ziskom. V každom prípade vznik takýchto pomerov podnecuje tvorbu množstva splatných pohľadávok. Vo všeobecnosti však platí pravidlo, že žiaden podnik nebude úspešný, pokiaľ budú jeho tržby vysoké, ale dlhy nebudú zaplatené. V nasledujúcich riadkoch vám prinášame sumarizáciu základných informácií o pohľadávkach a jednotlivých súčastiach, ktoré sa ich dotýkajú.
Čo je to pohľadávka? Pod pojmom pohľadávka sa rozumie právo, ktoré vzniká jednému účastníkovi právneho vzťahu (veriteľovi), požadovať od druhého účastníka (dlžníka) plnenie určitého záväzku, a to z určitého právneho dôvodu. Takéto právo veriteľovi vzniká v momente, kedy s klientom (prípadným budúcim dlžníkom) uzavrie právoplatnú zmluvu. V prípade obchodného styku pohľadávky vznikajú napríklad za uskutočnené úkony, ďalej pri predaji tovaru či poskytnutím služieb, z dôvodu reklamácie tovaru či služieb, ale zároveň aj z titulu pracovnoprávnych vzťahov. A teda, vznik pohľadávky nemusí mať výhradne zmluvný charakter, ale takisto môže byť spojený s inou právnou skutočnosťou súkromného práva alebo môže byť stanovený verejným predpisom. V závislosti od obsahu zmluvnej alebo inej dohody, ktorá na pohľadávku platne odkazuje, je následne definovaný i spôsob plnenia pohľadávky. Nie v každom prípade je predmetom finančné plnenie. Kompenzácia môže byť realizovaná aj naturálnym plnením či plnením určitými službami alebo činnosťami.
Vyskytujú sa aj situácie, kedy veriteľ nie je pri vymáhaní úspešný, a to najmä z dôvodu nedostatočného preukázania platnosti pohľadávky. Inými slovami, pre preukázania svojho práva je potrebné, aby právny vzťah, z ktorého pohľadávka pochádza, obsahovala určité informácie. Zákon síce presne nedefinuje všetky náležitosti pri každom možnom právnom vzťahu, ktoré by mal takýto právny vzťah obsahovať, avšak určite by mal mať zadefinované konkrétne parametre, ako je označenie zmluvných strán, uvedenie dátumu, informácie o dlžníkovi, identifikácia záväzku, a zároveň aj uvedenie dátumu splatnosti. Dátum splatnosti okrem iného bližšie špecifikuje, či ide o pohľadávku krátkodobú, a teda dohodnutá doba splatnosti je nanajvýš v lehote jedného roka, alebo ide o pohľadávku dlhodobú, ktorá má splatnosť viac ako rok. Určenie lehoty splatnosti pohľadávky je výlučne rozhodnutím zmluvných strán a nie je upravená v žiadnom právnom predpise.
Pohľadávka následne vznikne v okamihu, kedy odberateľ (potenciálny dlžník) nerealizuje dohodnuté plnenie do splatného termínu, na ktorom sa veriteľ a dlžník dohodli vo forme riadne platného dokumentu. Od tohto okamihu sa stáva pohľadávka splatnou a veriteľ je oprávnený vymáhať túto pohľadávku všetkými zákonnými prostriedkami. Nesplnenie dlhu dlžníkom riadne a včas tak vytvára automaticky omeškanie, z ktorého pre veriteľa plynú ďalšie možnosti. Ak dlžník nesplní dlh ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, v tomto prípade má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení i úroky z omeškania. A ak ide o omeškanie s plnením veci, dlžník zodpovedá i za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, s výnimkou prípadu, že by bola určitá škoda vykonaná iným spôsobom.
V prípade plnenia v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len v takom prípade, ak bola takáto možnosť dohodnutá alebo určená v rozhodnutí. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže toto právo veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Zároveň je potrebné podotknúť, že právo veriteľa požadovať od dlžníka okrem dlžnej istiny aj úroky z omeškania, resp. dohodnutý poplatok z omeškania vzniká veriteľovi len v prípade, že dlžník je v omeškaní s plnením peňažného dlhu.
Pri vzniku pohľadávky je okrem iného nutné kontrolovať aj premlčanie. Všeobecná premlčacia doba je v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy veriteľ mohol svoje právo prvýkrát vykonať, ak nie je v Občianskom zákonníku uvedené inak. A teda, do tejto doby má veriteľ možnosť podať návrh žaloby vo veci úhrady pohľadávky na príslušný súd, ktorý vydá buď platobný rozkaz, alebo rozsudok. Na základe splatnosti dlhu sa určuje konkrétny dátum, kedy mohol veriteľ prvýkrát vykonať svoje právo. Týmto dátumom je nasledujúci deň po dni, ktorý určuje splatnosť dlhu. Trojročná premlčacia doba sa vzťahuje len na súdne konanie, v ktorom si uplatňuje veriteľ svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy. V prípade, že súd rozhodne o uplatnení nároku žalobcu (veriteľa), následne začína podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynúť nová, a to desaťročná premlčacia doba na vykonanie exekúcie. Táto lehota plynie odo dňa, kedy sa malo podľa právoplatného súdneho rozhodnutia plniť.
V prípade obchodného práva je premlčacia doba štyri roky a i v tomto smere je možnosť predĺženia premlčacej doby. V zmysle § 401 Obchodného zákonníka môže strana, voči ktorej sa právo premlčuje písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu o ďalšie 4 roky, a to aj opakovane. Celková premlčacia doba však na rozdiel od Občianskeho zákonníka nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že dominantnou vlastnosťou každej pohľadávky je práve plynutie času. Väčšina veriteľov, a to najmä veľké firmy, nevymáha svoje pohľadávky ihneď na začiatku, ale poskytujú dlžníkovi možnosť zaplatiť pohľadávku bez ďalších výdajov v určitom časovom nadstavení, táto lehota je priemerne obdobie jedného roka. Veritelia sa pre voľbu tzv. ústupu rozhodujú primárne na základe zachovania dlhodobých obchodných vzťahov. Počas tejto lehoty má dlžník možnosť predmetnú pohľadávku uhradiť, pokiaľ sa tak nestane, veriteľ následne realizuje dostupné právne kroky a podáva žalobu na súd. Tým sa pre dlžníka navýšia náklady v podobe trov, ktoré je dlžník taktiež povinný zaplatiť. Domáhanie sa plnenia prostredníctvom súdu je však pre veriteľa spočiatku finančne náročné, vzhľadom na nutnosť predbežnej úhrady trov právneho zastupovania či súdnych poplatkov a i., keďže povinnosť úhrady prináleží dlžníkovi až na základe rozhodnutia súdu. I z toho dôvodu sa veritelia spočiatku snažia domôcť planenia pohľadávky predovšetkým mimosúdnou cestou.
V iných prípadoch spoločnosti v prípade výskytu pohľadávky riešia túto situáciu predajom pohľadávky vymáhacej spoločnosti. Mnoho aktívnych podnikateľov zväčša nemá záujem vynakladať úsilie na problematické riešenie a komunikáciu s dlžníkom. Zmierlivé riešenie problematiky pohľadávok a čakanie na to, kým dlžník prejaví záujem o zaplatenie dlhu sa mnohokrát javí ako neúčinné a najmä riskantné. A preto, pokiaľ zmluva medzi veriteľom a dlžníkom vyslovene nezakazuje predaj tretej osobe, veriteľ využíva možnosť jej predaja vymáhacej spoločnosti. Vo všeobecnosti je predaj pohľadávky možný i bez súhlasu samotného dlžníka. Okrem prípadu, kedy by postúpenie pohľadávky odporovalo dohode medzi veriteľom a dlžníkom, nie je možné postúpiť ani také pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa, nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia, prípadne, ak by sa jednalo o pohľadávky, ktorých obsah by bol zmenený v dôsledku zmeny veriteľa. V ostatných prípadoch je tak možné obrátiť sa na špecialistov v oblasti vymáhania pohľadávok a predísť tak rôznym komplikáciám. Naša spoločnosť je tvorená z odborníkov z jednotlivých oblastí práva. Disponujeme hlbokými znalosťami v oblasti obchodného a občianskeho práva, a zároveň sa špecializujeme aj na oblasť ochrany osobných údajov. V prípade, že sa rozhodnete zveriť vašu pohľadávku našej spoločnosti, poskytneme vám kvalitné služby, ktoré budú viesť k zabezpečeniu plnenia vašej pohľadávky. V prípade záujmu nás neváhajte kontaktovať a my vám poskytneme bezplatnú konzultáciu.