fbpx

Zánik obchodnej spoločnosti – zlúčenie

V tematike o možnostiach zániku spoločnosti budeme pokračovať i v tomto, a nasledujúcich článkoch. Ako sme už spomenuli v predchádzajúcich príspevkoch nášho blogu, existujú dva typy ukončenia podnikania. Obchodná činnosť podnikateľského subjektu môže byť ukončená spôsobom likvidným, do ktorého zaraďujeme konkurz a čiastočne aj reštrukturalizáciu, ako aj spôsobom bez likvidácie, do ktorého začleňujeme zlúčenie spoločnosti, jej splynutie alebo rozdelenie. Jednu z možností fúzie obchodnej spoločnosti, zlúčenie, vám preto predstavíme v nasledujúcich riadkoch.

Vzhľadom na to, že i v nelikvidnom spôsobe ukončenia podnikateľskej činnosti nachádzame viacero možností, je potrebné ich individuálny výber zvážiť. Zvažovaniu rozhodnutia o výbere jednej z uvedených možností predchádza komplexná analýza stavu spoločnosti a následná príprava a spracovanie akceptovateľného návrhu o zlúčení alebo splynutí spoločnosti, prípadne vypracovanie projektu rozdelenia spoločnosti. Predmetný návrh, prípadne projekt musia následne schváliť jednotliví členovia predstavenstva spoločnosti.

Keďže zákon presne určuje špecifikácie jednotlivých nelikvidných foriem ukončenia podnikania, je viac než vhodné poznať odlišnosti medzi týmito možnosťami, a tým následne predpokladať vhodnosť uplatnenia v situácií určitého subjektu. Výhody, prípadne nevhodnosť nasadenia sa nedá presne generalizovať, avšak existujú určité teoretické predpoklady, na základe ktorých môže podnikateľský subjekt zvažovať ich konkrétny výber.

Na základe právnej praxe je možno skonštatovať, že zlúčenie uplatňujú predovšetkým tie podnikateľské subjekty, ktoré majú vo vlastníctve viac ako jednu spoločnosť. Zlúčenie je pritom zvažované v tých prípadoch, pokiaľ je jedna zo spoločností neaktívna, a teda nevytvára príjem, a zároveň je v záujme majiteľa takejto spoločnosti neukončiť jej činnosť likvidným spôsobom. Je pritom potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o zlúčení môže byť zvažované len v prípade tzv. zdravej, resp. bezpríznakovej spoločnosti vzhľadom k záväzkom, prípadne iným finančným povinnostiam. Táto podmienka vychádza z podmienok vyšších zámerov, kedy nástupnícka spoločnosť vytvorená z fúzneho traktu nesmie mať presahujúci objem záväzkov nad objemom majetku. Z uvedeného tak nepriamo vyplýva, že i keď je podmienkou pri zlúčení pozitívny stav spoločnosti, určité záväzky spoločnosť mať môže, avšak, nesmú byť vysoké a najmä presahujúce aktíva následníckej spoločnosti. Ďalšou podmienkou pri realizácií fúzie je nutnosť ako nástupnickej, tak aj zrušovanej spoločnosti nebyť v procese likvidácie a zároveň i nespôsobovať účinky vyhlásenia konkurzu či reštrukturalizácie. Podmienok, ktoré musia uvedené spoločnosti spĺňať je pomerne viac, preto sa pri realizácií takéhoto kroku odporúča spolupráca s fundovanými odborníkmi v tejto oblasti.

Dôslednosť je pritom potrebné zachovať nie len pri samotnom procese, ale aj v oblasti tvorby podkladov a dokumentácie potrebnej k realizácií fúzie. Je tým myslená predovšetkým zmluva o zlúčení obchodných spoločností, ako aj dokladovanie čestných vyhlásení k vyššie uvedeným podmienkam. V záujme začleniť našich čitateľov do oblasti práva informovanosti v tomto smere uvádzame základné a najmä podstatné náležitosti, ktoré musí predmetná zmluva obsahovať, nakoľko z našej dlhoročnej praxe vieme, že práve nekorektne vytvorená podkladová dokumentácia popudzuje tvorbu komplikácií a stratu práv.

Zmluva o zlúčení musí obsahovať predovšetkým jednotlivé identifikátory oboch spoločností – následníckej a zlučovanej. Je tým myslené obchodné meno spoločnosti, jej sídlo, identifikačné číslo a právna forma. Táto zmluva musí ďalej presne definovať jednotlivé podiely spoločníkov či návrh spoločenskej zmluvy, ktorá deklaruje presné náležitosti vyplývajúce zo zlúčenia spoločností. Zmluva o zlúčení musí ďalej presne definovať dátum vzniku práva na podiel a zisk spoločníkom zanikajúcej spoločnosti, ktorí budú po uplatnení tohto práva následne klasifikovaní ako spoločníci nástupnickej spoločnosti.

Uvedené tak prestavuje základné piliere, ktoré musí zmluva obsahovať, avšak pri tvorbe takéhoto dokumentu je potrebné nechať vypracovať podklady odborníkom. I keď sa zlúčenie spoločností môže javiť ako pomerne nekomplikovaný proces, jeho podstata ako aj zákonné či procesné podmienky sú vskutku zložité a napríklad i v prípade nedodržania jedného zo zákonom uvedených krokov je možné domáhať sa v lehote šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zlúčenia určenia neplatnosti zlúčenia. A práve i z toho dôvodu apelujeme na potrebu spolupráce s odborníkmi. Na jednej strane ide o zabezpečenie plynulého chodu fúzie, na strane druhej vyhnutie sa trestnej činnosti.

Možnosť zlúčenia spoločností bola však v minulosti využívaná častokrát v spojení s nekalými praktikami, ktoré viedli k ilegálnemu oddlžovaniu sa spoločností či k praniu špinavých peňazí. I z toho dôvodu bolo potrebné toto zákonné uplatnenie novelizovať a nastaviť systém, ktorý by nekalým praktikám predchádzal. Novela Obchodného zákonníka nastala v roku 2017 a jej znenie je platné dodnes. Naša spoločnosť sa o jednotlivé zákonné náležitosti obchodného práva neustále zaujíma a vzdeláva, na základe čoho promptne reagujeme pri riešení situácií spojených napr. i so zánikom spoločnosti na strane dlžníka nášho klienta. Preto i pri detekcii jednotlivých prípadov pracujeme s najnovšími informáciami a platnými právnymi predpismi, a zároveň na základe empirických skúsenosti vyvodzujeme možné riziká a prípadné špekulácie zo strany dlžníka. I keď ako sme už spomenuli, novela obchodného zákonníka má predchádzať tvorbe ilegálnych manévrov, nemožno neakceptovať i určité trhliny, prípadne priestor pre realizáciu obštrukcií.

Medzi zásadné zmeny, ktoré novela priniesla patrí ohlasovacia povinnosť žiadateľa správcovi dane a tvorba osvedčenej správy audítora. Podnikateľský subjekt žiadajúci o zlúčenie spoločnosti musí svoj zámer o zlúčení s inou spoločnosťou oznámiť správcovi dane 60 dní vopred. Vytýčením tejto lehoty sa má predísť predovšetkým tvorbe podvodov, ale najmä slúži k riadnemu preskúmaniu profilu spoločnosti zo strany kompetentnej osoby, ktorou je spomínaný správca dane. Úlohou audítora v tomto smere je preskúmanie a potvrdenie stavu záväzku a majetku spoločnosti, ktorá zaniká. Po riadne dodržaných podmienkach sú takto vypracované podklady odovzdané na centrálu Obchodného registra. Treťou, pomerne významnou zmenou, ktorá bola začlenená takisto z dôvodu zvýšeného výskytu trestných činností je zavedenie tzv. inštitútu faktického štatutárneho orgánu.