Zobrali ste si už niekedy pôžičku? Ak áno, od koho? Bolo to od banky, nebankovej spoločnosti, zamestnávateľa alebo od známeho? Pri všetkých týchto subjektoch sa síce pojem „pôžička“ bežne používa, no zmluvné vzťahy, ktoré tu vznikajú, nemajú ani zďaleka rovnaký právny základ. Inými slovami, niektoré vznikajú na základe zmluvy o pôžičke, iné na základe zmluvy o úvere. Ak ste naopak pôžičku niekomu dali, s najväčšou pravdepodobnosťou ste uzavreli zmluvu o pôžičke. Vymáhanie pohľadávok z takejto zmluvy nie je v praxi ničím zriedkavým. Dobre pripravená zmluva vás však vie do určitej miery ochrániť. Na čo si pri nej dávať pozor? Poďme sa na to spoločne pozrieť.
Čo je resp. nie je zmluva o pôžičke?
Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, na základe ktorého prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu (najmä peniaze) a dlžník sa zaväzuje veci rovnakého druhu vrátiť po uplynutí dohodnutej doby (§ 657 Obč. zák.). Predmetom takejto zmluvy sú teda veci určené podľa druhu. V praxi to budú najčastejšie peniaze (tzv. peňažná pôžička), no vylúčené nie sú ani iné veci určené podľa druhu ako napr. cukor, pšenica, kávové zrná atď. (tzv. nepeňažná pôžička). Z formulácie Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva, že na vznik predmetného zmluvného vzťahu je potrebné aj skutočné odovzdanie (prenechanie) dohodnutej veci. Samotná dohoda zmluvných strán (bez odovzdania predmetu zmluvy) teda nie je postačujúca. Zmluva o pôžičke sa tak radí medzi tzv. reálne kontrakty, t. j. zmluvné vzťahy, ktoré vznikajú iba vtedy, ak na základe zmluvy dôjde k reálnemu plneniu.
Občiansky zákonník ďalej ustanovuje, že pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky a pri nepeňažnej pôžičke plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti (§ 658 Obč. zák.). Zmluva o pôžičke teda môže, no nemusí byť odplatná!
Zmluva o pôžičke sa často zamieňa so zmluvou o úvere a zmluvou o výpožičke. Všetky tieto zmluvy však majú svoje špecifiká, na základe ktorých ich možno ľahko rozlíšiť.
Rozdiel medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere
Zmluva o úvere je upravená v § 497 – 507 Obchodného zákonníka. Veriteľ sa ňou zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho požiadanie peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje vrátiť ich a zaplatiť úroky. V porovnaní so zmluvou o pôžičke teda vidíme hneď niekoľko rozdielov: predmetom zmluvy o úvere môžu byť len peniaze, takáto zmluva je vždy odplatná a jej podpísaním vzniká dlžníkovi právo (nie však povinnosť) čerpať úver. Inými slovami, zmluva o úvere je tzv. konsenzuálnym kontraktom, čo znamená, že daný zmluvný vzťah vzniká už na základe dohody zmluvných strán. Samotné odovzdanie peňažných prostriedkov k jeho vzniku nie je potrebné. To môže byť realizované až v budúcnosti na požiadanie dlžníka.
Rozdiel medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o výpožičke
Zmluvu o výpožičke upravuje § 659 – 662 Občianskeho zákonníka. Hlavný rozdiel medzi touto zmluvou a zmluvou o pôžičke je v ich predmete. Kým predmetom pôžičky môže byť len vec určená podľa druhu, pri výpožičke musí ísť o individuálne určenú vec (napr. automobil, šijací stroj, atď.).
Ďalším významným rozdielom medzi pôžičkou a výpožičkou je to, že výpožička je vždy bezodplatná. Ak by sa zmluvné strany dohodli na nejakej odmene, nešlo by už o zmluvu o výpožičke, ale o nájomnú zmluvu. Zmluvné strany si však môžu dohodnúť peňažnú náhradu pre prípad, že by došlo k strate, poškodeniu alebo zničeniu vypožičanej veci.
Čo by mala obsahovať dobrá zmluva o pôžičke?
Tu je prehľad toho, čo by zmluva o pôžičke mala/mohla obsahovať (zamerali sme pritom na zmluvu o peňažnej pôžičke, nakoľko tie sú v praxi oveľa častejšie):
- druh zmluvy (t. j. zmluva o pôžičke) spolu s právnym predpisom podľa ktorého sa uzatvára (§ 657 Obč. zák.);
- označenie zmluvných strán – t. j. osoby veriteľa a dlžníka (ak ide o zmluvu o pôžičke s ručiteľom, identifikovať treba aj osobu ručiteľa);
- predmet zmluvy resp. označenie toho, čo sa požičiava (najčastejšie pôjde o konkrétnu sumu peňazí);
- záväzky zmluvných strán – t. j. záväzok veriteľa prenechať dlžníkovi predmet zmluvy a záväzok dlžníka vrátiť ho po uplynutí dohodnutej doby. Z formulácie záväzkov by malo byť jasné aj to, kedy presne došlo k odovzdaniu resp. prevzatiu predmetu pôžičky. Ak sa peňažná pôžička poskytuje v hotovosti, ideálne je tak urobiť pri podpise zmluvy, kde dlžníkov podpis bude zároveň aj potvrdením o jej prevzatí. Ak sa naopak poskytuje prevodom na účet, uviesť treba číslo účtu a to, do koľkých dní od podpisu zmluvy má byť dohodnutá suma na účet prevedená;
- dobu splatnosti – tou môže byť konkrétny deň alebo nejaký iný termín. Uviesť sa môže aj spôsob platby (v hotovosti, prevodom na účet, jednorazovo, na splátky, atď.). Tu upozorňujeme, že zmluva o pôžičke je platná aj bez uvedenia doby splatnosti. Dlžník je v takom prípade povinný splniť svoj dlh prvého dňa po tom, čo ho na to vyzve veriteľ (pozri § 563 Obč. zák.);
- výšku úrokov (ak je pôžička odplatná) – pri peňažnej pôžičke pôjde o určité percento z istiny. Maximálna výška úrokov nie je limitovaná žiadnym právnym predpisom, vo všeobecnosti však platí, že by mala byť primeraná resp. porovnateľná s úrokovou mierou obvyklou v praxi peňažných ústavov ( pozri 33 Odo 526/2001). Neprimerane vysoký úrok by bol v rozpore s dobrými mravmi, čo by malo za následok neplatnosť zmluvy (pozri § 39 Obč. zák.);
Pozor, od dohodnutých úrokov treba odlišovať úroky z omeškania! Zmluvné strany si ich výšku môžu upraviť v zmluve (pri spotrebiteľských vzťahoch max. do výšky stanovenej zákonom). Ak tak neurobia, veriteľovi vznikne nárok na zákonný úrok z omeškania, ktorého výška je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania dlžníka (pozri § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.).
- ďalšie relevantné dojednania – napr. zabezpečenie pohľadávky ručiteľom, zriadenie záložného práva, povinnosť veriteľa vydať dlžníkovi písomné potvrdenie v prípade, ak je dlh čiastočne alebo úplne splnený (podľa § 569 Obč. zák. naň má dlžník zákonné právo), dohoda o riešení sporov vyplývajúcich zo zmluvy rozhodcovským konaním (tzv. rozhodcovská doložka), atď.
V závere zmluvy by nemali chýbať ani štandardné záverečné ustanovenia, miesto a dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zmluvných strán (prípadne aj iných subjektov ako je napr. ručiteľ).
Naše tipy ako sa vyhnúť možným rizikám
Či už zmluvu o pôžičke uzatvárate ako veriteľ alebo ako dlžník, tu je zopár vecí, na ktoré si treba dávať pozor:
- forma zmluvy – zmluva o pôžičke môže byť uzatvorená písomne alebo ústne. Z hľadiska právnej istoty však určite odporúčame písomnú formu. Ak by totiž došlo k vymáhaniu pohľadávky, bez písomnej zmluvy sú vaše šance na úspech výrazne nižšie. Ak zmluvu o pôžičke uzatvoríte predsa len ústne, majte po ruke aspoň nejaký iný písomný dôkaz o nej (napr. SMS-ku, email alebo inú online komunikáciu);
- výška úrokov – ak sú pri zmluve dohodnuté, uistite sa, že nie sú v neprimeranej výške (porovnať ich môžete napr. s úrokom, ktorý za podobnú pôžičku pýtajú banky);
- úroky z omeškania – ak je ich výška pri zmluve upravená, uistite sa, či nepresahuje maximálnu výšku stanovenú zákonom;
- potvrdenie o splatení pôžičky (tzv. kvitancia) – ako dlžník máte právo od veriteľa takéto potvrdenie žiadať, aj keď sa na tom výslovne nedohodnete v zmluve. Ak tak urobíte, veriteľ má povinnosť vám ho vydať. Kvitancia vám poslúži ako dôkaz o splatení vášho dlhu v prípade, ak by od vás veriteľ požadoval opätovné plnenie;
- premlčacia doba – pri zmluvách o pôžičke platí všeobecná premlčacia doba 3 roky. To znamená, že ak táto doba uplynie a váš dlžník vznesie námietku premlčania, ako veriteľ stratíte nárok úspešne sa domáhať svojho práva na súde. Aj z tohto dôvodu odporúčame veriteľom pri omeškaní dlžníka okamžite konať a nespoliehať sa na jeho sľuby, že svoj dlh uhradí neskôr.
Neviete ako pri vymáhaní pohľadávky zo zmluvy o pôžičke postupovať? Radi vám poradíme! Stačí nás len kontaktovať.