Záložné právo

predchádzajúcom článku nášho blogu sme vám priblížili tému zádržného práva, ktoré je zabezpečovacím inštitútom. Témou tohto článku, ako už z titulku vyplýva, je právo záložné.

Záložné právo upravuje Občiansky zákonník a je takisto zabezpečovacím inštitútom, a to v zmysle zjednodušenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Princíp záložného práva spočíva v speňažení predmetu, ktoré záložnému právu podlieha. Speňaženie oprávnene získaného zálohu môže zjednodušene nastať vtedy, pokiaľ dlžník riadne a včas nespláca svoj záväzok voči veriteľovi. Uplatnenie záložného práva tak zabezpečuje pohľadávku veriteľa a zároveň ho oprávňuje uspokojiť svoju pohľadávku, prípadne mu vytvára nárok domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky z titulu tohto práva. Záložné právo sa pritom nevzťahuje len na samotnú pohľadávku, ale aj jej príslušenstvo. Je preto možné skonštatovať, že uplatnenie záložného práva bezpochybne posilňuje právne postavenie veriteľa, a to napríklad za predpokladu, že má veriteľ o svojom dlžníkovi pochybnosti, prípadne nie je v jeho moci dôkladne si overiť platobnú schopnosť dlžníka. Okrem iného, záložné právo pôsobí recipročne, pretože pokiaľ by dlžník svoj záväzok neplnil, veriteľ by mohol záloh speňažiť, čím by dlžník oň prišiel. V mnohých prípadoch predstavuje záloh pre dlžníka existenčne nevyhnutný status, napríklad vo forme nehnuteľnosti, v ktorej žije. Záložné právo takto podnecuje dlžníka riadne a včas svoj záväzok splácať.

Veriteľ si môže zriadiť záložné právo viacerými spôsobmi, avšak len v písomnej podobe a na priamom základe existencie pohľadávky a  predmetnej zálohy. Záložné právo môže byť tak zriadené vo forme písomnej zmluvy, schválenej dohody dedičov o vysporiadaní dedičstva, ďalej môže plynúť i z rozhodnutia súdu, exekútora, zo zákona alebo na základe správneho orgánu.

Ako sme už vyššie spomenuli, podmienkou zriadenia záložného práva je záloh. Na rozdiel od zádržného práva, kde je predmetom zadržania hnuteľná vec, môže byť v prípade práva záložného zálohom okrem hnuteľného majetku i majetok nehnuteľný a takisto napríklad aj obchodný podiel dlžníka alebo akákoľvek iná vec alebo súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt. V prípade, ak je predmetom zálohu nehnuteľnosť,  je potrebné rozlišovať medzi dvoma pojmami, a to záložný dlžník a záložca. Vo väčšine prípadov označujú oba pojmy tú istú osobu, avšak záložcom môže byť i tretia osoba, ktorá nehnuteľnosť v prospech záložného dlžníka zakladá.

Nadväzujúc na spojenie záložného práva v súvislosti s nehnuteľnosťami je potrebné rozlišovať rozdiel medzi zriadením a vznikom záložného práva. Aby záložné právo vzniklo a nabralo svoju platnosť, je v prvom rade potrebné toto právo zriadiť. Po zriadení záložného práva na nehnuteľnosť toto právo veriteľovi vzniká až v momente zápisu ťarchy do katastra nehnuteľností. Absenciou zápisu záložné právo veriteľovi v tomto prípade nevzniká. V niektorých ďalších prípadoch sa pre vznik záložného práva vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri (NCR), ktorý vedie Notárska komora. Ostatné záložné práva pri hnuteľných veciach, v prípade ktorých nie je nutná registrácia v niektorých z orgánov, záložné právo vzniká už na základe odovzdania zálohu záložnému veriteľovi. V tomto prípade však musí záložca zaobchádzať so zálohom tak, aby nespôsobil jeho nadmerné opotrebovanie alebo znehodnotenie. Platne vzniknutým záložným právom možno zabezpečiť ako peňažnú pohľadávku, tak aj pohľadávku nepeňažnú. V prípade nepeňažnej pohľadávky je však podmienka určiteľnosti hodnoty takejto pohľadávky alebo v najlepšom prípade jej určenia.

Pokiaľ pohľadávka počas doby plynutia zanikne, automaticky zanikne aj záložné právo veriteľa a ďalej neplynie. Na strane druhej, pokiaľ dlžník prestane splácať svoj záväzok podľa vopred dohodnutej dohody alebo nie je záväzok ku dňu splatnosti vyplatený, nastáva výkon záložného práva.

Praktické vyjadrenie výkonu záložného práva je prejavené písomným doručením začatia výkonu záložného práva veriteľom dlžníkovi. V prípade nehnuteľností musí veriteľ okrem oznámenia adresovanému dlžníkovi zaregistrovať začatie výkonu záložného práva na katastri nehnuteľností. Od doby doručenia tohto oznámenia záložca nesmie s nehnuteľnosťou nakladať v zmysle prepisu na tretiu osobu a zároveň i veriteľ počas plynúcej 30-dňovej lehoty nesmie pristúpiť k speňaženiu zálohu. Zároveň je dôležité poukázať na hlavné funkcie tohto inštitútu, ktorými sú funkcia zabezpečovacia a uhradzovacia. A teda, akýkoľvek zámer záložného veriteľa previesť záloh do svojho vlastníctva je vylúčený. Záložný veriteľ môže záloh jedine speňažiť. Speňaženie, a teda predaj môže byť vykonávaný buď na základe vopred uzatvorenej dohody alebo prostredníctvom dražby. Účelom predaja zálohu je dosiahnutie zaobstarania finančných prostriedkov, ktoré veriteľovi pokryjú pohľadávku ako aj všetky náklady plynúce z výkonu záložného práva.

Uplatnením výkonu záložného práva veriteľovi záložné právo zaniká a takisto zaniká záväzok dlžníka. Ak ste aj vy veriteľom, ktorého pohľadávka je spojená so záložným právom, kontaktujte nás a my vám pomôžeme vaše pohľadávky čo najrýchlejšie vyriešiť.

Nastavenie súkromia

Necessary

Advertising

Analytics

Other