Zabezpečenie pohľadávky ručiteľom: Kedy sa vám skutočne oplatí?
Zabezpečenie pohľadávky ručiteľom je právnym inštitútom, ktorý je verejnosti pomerne dobre známy. Ručenie spolu so zmluvnou pokutou a záložným právom, ktorým sme sa venovali v predchádzajúcich blogoch, patrí k zabezpečovacím prostriedkom posilňujúcim postavenie veriteľa voči dlžníkovi.
Ako spoločnosť špecializujúca sa na vymáhanie pohľadávok sa často stretávame s otázkou, či sa ručenie skutočne oplatí. Ručenie má bezpochyby svoj význam v určitých situáciách. No rovnako dôležité je vedieť odhadnúť, kedy už dostatočnú ochranu neposkytuje a treba namiesto neho použiť iný zabezpečovací prostriedok. A práve to je pre veriteľov, ktorí s vymáhaním pohľadávok nemajú dostatočné skúsenosti problematické.
V nasledujúcom blogu si zabezpečenie pohľadávky ručiteľom rozoberieme podrobnejšie a pridáme aj naše tipy a odporúčania ohľadom toho, kedy vám ručiteľ v procese vymáhania pohľadávok dokáže poskytnúť najlepšiu ochranu.
Ako zabezpečiť pohľadávku ručiteľom?
Ručenie vzniká na základe písomného prejavu vôle, ktorým na seba ručiteľ berie povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa v prípade, ak ju neuspokojí dlžník. Ručenie má teda charakter osobného zabezpečenia, nakoľko sa neviaže na konkrétnu majetkovú hodnotu, ale na osobu ručiteľa a na celý jeho majetok. Ručením pritom možno zabezpečiť tak peňažné ako aj nepeňažné záväzky.
Zabezpečenie pohľadávky ručiteľom a právne náležitosti jeho vzniku sú upravené v Občianskom a v Obchodnom zákonníku. Kým ručenie podľa Občianskeho zákonníka (§ 546 ods. 1) vzniká na základe dohody účastníkov – veriteľa a ručiteľa (dvojstranný právny úkon), Obchodný zákonník (§ 303) viaže vznik ručenia len na podmienku jednostranného písomného vyhlásenia konkrétnej osoby voči veriteľovi. Táto osoba sa stáva ručiteľom dlžníka okamihom doručenia predmetného vyhlásenia veriteľovi. Súhlas dlžníka na vznik ručiteľského záväzku v oboch prípadoch nie je potrebný.
Z právnej úpravy ďalej vyplýva, že platnosť ručiteľského vyhlásenia je podmienená písomnou formou. Ak ručiteľské vyhlásenie písomnú formu nemá, veriteľ nebude môcť úspešne žalovať ručiteľa na súde. Platné ručiteľské vyhlásenie by malo obsahovať aj jasne prejavenú vôľu ručiteľa ručiť za konkrétneho dlžníka, označenie osoby dlžníka a vymedzenie záväzku, na ktoré sa ručiteľské vyhlásenie vzťahuje.
Z hľadiska platnosti zabezpečovaného záväzku je rovnako dôležité dodať, že neplatnosť dlžníkovho záväzku ako takého nie je vždy prekážkou vzniku ručenia. Na základe § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že vznik ručenia nie je dotknutý, ak neplatnosť záväzku vznikla pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky a ručiteľ o tomto nedostatku v dobe svojho vyhlásenia vedel.
Vzťah veriteľa a ručiteľa: Aké sú ich vzájomné práva a povinnosti?
Predpokladajme, že ste ako veriteľ platne zabezpečili svoju pohľadávku ručiteľom. Pozrime sa teraz na to, aké vám z toho vyplývajú práva a povinnosti.
Z Občianskeho ako aj Obchodného zákonníka vyplýva informačná povinnosť veriteľa voči ručiteľovi. Ako veriteľ ste teda povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi výšku svojej pohľadávky. Naopak, vašim hlavným nárokom je domáhať sa plnenia záväzku od ručiteľa v prípade, že dlžník svoj záväzok nesplní a to aj napriek tomu, že bol na to písomne vyzvaný. Podľa Obchodného zákonníka takáto výzva nie je potrebná, ak ste ju ako veriteľ nemohli uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní (napr. pri vyhlásení konkurzu).
Čo sa týka osoby ručiteľa, ten má právo uplatniť si voči vám všetky námietky, na uplatnenie ktorých by bol oprávnený dlžník. Tu pôjde napríklad o námietku premlčania, splnenia zabezpečenej pohľadávky, nárok na započítanie pohľadávok atď. Ručiteľ má dokonca právo plnenie odmietnuť, ak ste ako veriteľ zavinili, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník (Občiansky zákonník, § 549).
Kedy môže ručiteľ požadovať plnenie od dlžníka?
V prípade, ak ručiteľ splní záväzok za dlžníka, môže od neho požadovať rovnaké plnenie. Tu hovoríme o tzv. postihovom práve ručiteľa voči dlžníkovi.
V tomto ohľade je zaujímavá právna úprava Obchodného zákonníka (§ 309), ktorá pri plnení záväzku ručiteľom očakáva vzájomnú súčinnosť ručiteľa a dlžníka. Túto súčinnosť môžeme zhrnúť nasledovne: Ak si ako veriteľ uplatníte svoje nároky voči ručiteľovi, ručiteľ je povinný informovať o tom v písomnej forme dlžníka. Dlžník má následne povinnosť upozorniť ručiteľa na námietky, ktoré si voči vám môže uplatniť. Ak sa niektoré z týchto námietok ukážu byť neskôr neúspešné, dlžník je povinný nahradiť náklady, ktoré ručiteľovi pri ich uplatnení vznikli (Obchodný zákonník, § 306 ods. 3). Ak však ručiteľ plní bez vedomia dlžníka, dlžník si môže voči nemu uplatniť všetky námietky, ktoré by bol oprávnený uplatniť si voči vám ako veriteľovi.
Aké sú podmienky zániku právneho vzťahu ručenia?
Nakoľko ručenie má podobne ako aj iné zabezpečovacie prostriedky aksesorický charakter, v zásade platí, že ručiteľský vzťah zaniká spolu so zánikom hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje. Obchodný zákonník (§ 311 ods. 2) z tohto pravidla ustanovuje dve výnimky: Prvá výnimka sa viaže na nemožnosť plnenia dlžníka, podľa ktorej ručenie nezaniká, ak je záväzok splniteľný ručiteľom. Druhá výnimka poskytuje zvýšenú ochranu veriteľovi v prípade, ak je dlžníkom právnická osoba. Ručenie na základe nej zánikom právnickej osoby nezaniká.
K zániku ručenia môže dôjsť aj na základe právnej udalosti akou je napr. smrť. Smrťou ručiteľa však ručiteľský záväzok zaniká iba vtedy, ak ručiteľovi za jeho života nevznikla povinnosť splniť zabezpečený záväzok namiesto dlžníka. Smrťou dlžníka naopak ručiteľský vzťah nezaniká. V takomto prípade zodpovednosť za dlhy dlžníka prechádza na jeho dedičov.
Ktoré pohľadávky sa oplatí zabezpečiť ručiteľom?
Zabezpečenie pohľadávky ručiteľom má opodstatnenie hlavne pri vyšších pohľadávkach a v prípadoch, ak hlavný dlžník nie je dostatočne bonitný. V daných situáciách je však potrebné preveriť si dostatočne bonitu ručiteľa.
Na základe našich skúseností môžeme povedať, že zabezpečenie pohľadávky ručiteľom je efektívne najmä vtedy, ak majetok ručiteľa niekoľko násobne prevyšuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Naopak, ak je hodnota zabezpečenej pohľadávky blízka celkovej hodnote majetku ručiteľa, je veľký predpoklad, že ručiteľ urobí všetko preto, aby sa plneniu vyhol. To následne vedie k prevodom majetku alebo páchaniu iných ekonomických trestných činov za účelom ukrátenia veriteľa. V takýchto prípadoch zabezpečenie pohľadávky ručiteľom neodporúčame. Stále je však možné využiť ručenie na zabezpečenie len určitej časti záväzku a na jeho zvyšok využiť inú, efektívnejšiu formu zabezpečenia.Aké sú vaše skúsenosti so zabezpečením pohľadávky ručiteľom? Osvedčila sa vám táto forma zabezpečenia v procese vymáhania pohľadávok? Ak máte ohľadom ručenia akékoľvek otázky, alebo potrebujete preveriť bonitu ručiteľa svojho dlžníka, neváhajte nás kontaktovať. Ľahšie tak predídete problémom pri uplatňovaním svojich práv v budúcnosti, či potrebe riešiť vzniknutý spor súdnou cestou.