Premlčanie pohľadávok časť I.

Proces vymáhania pohľadávok je štandardne závislý od viacerých atribútov. Okrem iných, ktoré sme už v predchádzajúcich článkoch tohto blogu spomenuli a naďalej sa ich rozoberaniu budeme venovať, je jedným z dôležitých atribútov pri posudzovaní pohľadávky i premlčanie. Doba plynutia pohľadávky od dátumu, kedy sa stala splatná, vyjadruje nielen pravdepodobnosť vymoženia pohľadávky, avšak následne poukazuje aj na veľmi dôležitý parameter, ktorým je premlčanie pohľadávky. Význam času preto zohráva v procese vymáhania veľmi dôležitú úlohu, ktorú by mal brať na zreteľ každý veriteľ.

Pojem premlčanie je definovaný a upravovaný vo viacerých právnych predpisoch. S ohľadom na sféru pôsobenia sa budeme tomuto aspektu na našom blogu venovať predovšetkým v súvislosti s občianskym a obchodným právom.

Premlčanie je štandardne definované ako uplynutie určitej doby ustanovenej v príslušnom zákone na vykonanie práva, pričom podstata spočíva v tom, že príslušná doba uplynula bez toho, aby sa právo vykonalo. Takéto uplynutie času má za dôsledok možnosť povinného subjektu (dlžníka) brániť sa námietkou v prípadnom súdnom konaní. Pokiaľ povinný (dlžník) využije právo námietky premlčania, súd musí na túto námietku prihliadnuť, na základe čoho dôjde k následnému nepriznaniu nároku, ktorý si uplatňoval veriteľ. Inými slovami nastane zánik vymáhateľnosti pohľadávky.

Nekonanie počas takéhoto plynutia premlčacej doby automaticky stavia veriteľa do pozície s oslabením jeho subjektívneho práva. Tento fakt vyplýva i z toho, že pokiaľ premlčacia doba už uplynula a dlžník použije námietku premlčania, súd nemôže dlžníkovi premlčanú pohľadávku priznať. Na druhej strane je potrebné podotknúť, že premlčanie zakladá len právo dovolať sa ho pred súdom. A preto, pokiaľ by povinný subjekt premlčanie nenamietol, súd by žalobe vyhovel. Výskyt tejto možnosti má skôr ojedinelý charakter, a preto je dôležité, aby veriteľ uplatňoval svoje právo domáhania sa svojej pohľadávky počas plynutia premlčacej doby, a to čo najrýchlejšie odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom nastala splatnosť pohľadávky.

I napriek skutočnosti, že uplatnenie námietky premlčania zdanlivo napomáha dlžníkom, a tým pádom oslabuje veriteľov, je potrebné pochopiť zmysel aplikácie tejto možnosti v práve. Hlavnou podstatou tzv. inštitútu premlčania je regulácia komplikovaných sporov, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku dlhej doby ich trvania a zároveň stimuluje veriteľov k rýchlemu, resp. včasnému a pružnému riešeniu problematiky pohľadávok. Jedná sa tak o určitý podporný prostriedok pre podnikateľov, aby svoje pohľadávky neodkladali, ale zaoberali sa ich vyriešením. V konečnom dôsledku nesie táto právna úprava edukatívny princíp nielen pre dlžníkov ale aj pre veriteľov.

Myšlienka tohto zasadenia práva plynie zo zásady „vigilantibus iura“ – „právo praje bdelým.“ Ide tak o komplexný účel, ktorý má nielen napomáhať súdom z hľadiska preťaženosti z dôsledku sťaženého dokazovania, ktoré je spôsobené plynutím času, ale zároveň napomáha k dosahovaniu právnej istoty zainteresovaných strán. Premlčanie tak fakticky poskytuje určité garancie ako dlžníkom, tak aj veriteľom.

V súvislosti s atribútom premlčania je potrebné zaoberať sa aj jeho časovým vymedzením. Toto časové vymedzenie je v právnej oblasti označované ako premlčacia doba, pričom v jednotlivých sférach práva je táto doba určená rozdielne. Zároveň však platí tzv. všeobecná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo po prvýkrát vykonať. Všeobecná premlčacia doba platí v tých prípadoch, kde nie je iným predpisom ustanovená konkrétna premlčacia doba. Táto možnosť, a teda možnosť podania žaloby veriteľom nastáva spravidla nasledujúci deň po dni, kedy sa pohľadávka stala splatnou, a teda je to deň po dni, kedy mal dlžník svoj dlh uhradiť a neurobil tak. Deň splatnosti dlhu je všeobecne určený na základe dohody oboch strán a má väčšinou zmluvný charakter. V ostatných prípadoch, pokiaľ deň splatnosti definovaný nie je a zmluvné strany sa na ňom nedohodli, určuje deň splatnosti napríklad i právny predpis alebo je všeobecne za deň splatnosti považovaný deň po dni, kedy veriteľ vyzve dlžníka k úhrade, resp. plneniu dlhu.

V právnej praxi nastávajú i také prípady, kedy je doba splatnosti dlhu ponechaná na vôli dlžníka. Prijatím takejto dohody je veriteľ postavený do pozície, kedy nemôže sám, a to z akýchkoľvek dôvodov, vyzvať dlžníka k úhrade dlhu. Veriteľ preto prijatím takejto dohody nie je subjektívne oprávnený určiť deň splatnosti dlhu, avšak určenie splatnosti dlhu môže subjektívne ovplyvniť, a to podaním návrhu na súd o určenie splatnosti dlhu. V inom prípade pri uzatvorení takejto dohody je dňom splatnosti dlhu ten deň, ktorý ponúkne dlžník.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že určenie dňa, od ktorého premlčacia doba plynie, nie je v každom prípade až tak jednoznačné a pritom práve začiatok plynutia premlčacej doby ovplyvňuje nárok veriteľa na vymáhanie svojej pohľadávky. Procesu vymáhania pohľadávky preto predchádza odborné a hĺbkové posúdenie pohľadávky, ktoré dokáže predikovať vymožiteľnosť pohľadávky.

Naša spoločnosť ponúka svojim klientom bezplatné posúdenie pohľadávky, ktoré zahŕňa dôkladné preštudovanie zmluvnej dokumentácie a vyvodenie možností v ďalšom právnom postupe pri vymáhaní pohľadávok. Pokiaľ ste veriteľom, ktorý sa domáha plnenia svojich pohľadávok, kontaktujte nás prostredníctvom nášho formulára  a my vám radi pomôžeme.

Nastavenie súkromia

Necessary

Advertising

Analytics

Other