V predchádzajúcom článku tohto blogu sme sa venovali základnej charakteristike právneho pojmu premlčanie a jeho časovému určeniu – premlčacej dobe. Ako sme už v prvej časti uviedli, právny rámec stanovuje tzv. všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá všeobecne platí, pokiaľ sa jej vymedzeniu nevenuje iné ustanovenie. V tejto časti sa preto budeme téme premlčania venovať bližšie, a to predovšetkým z pohľadu občianskeho a obchodného práva. Obe právne oblasti upravujú dĺžku premlčacej doby ako aj deň začiatku jej plynutia odlišne. Pri posudzovaní pohľadávky je preto potrebné v prvom rade určiť, do ktorej sféry práva je pohľadávka zaradená. Na základe určenia príslušnosti práva je možné následne operovať s ustanoveniami, ktoré z príslušného zákonníka vyplývajú.
Premlčacia doba, ktorú upravuje Občiansky zákonník je v zásade tri roky. I v tomto prípade, začína premlčacia doba plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo po prvýkrát vykonať, a teda uplatniť na súde podaním návrhu. Ak sa k určitému dňu právo uplatnilo, od tohto dňa začína plynúť premlčacia doba a veriteľ sa môže domáhať splatenia svojej pohľadávky. Táto možnosť nastáva však len v tom prípade, pokiaľ vzájomná dohoda oboch zúčastnených strán presne definuje dátum splatnosti, resp. definitívny dátum splatnosti pohľadávky.
Definitívnym dátum splatnosti je myslený dátum toho prípadu, pokiaľ je napr. vzájomná dohoda uzatvorená na princípe splátkového kalendára. V tomto prípade síce existuje definitívny dátum splatnosti, avšak, je potrebné podotknúť, že i každá zmluvou vymedzená splátka má svoj vlastný dátum splatnosti, a teda jej premlčacia doba začína plynúť odo dňa jej zročnosti. V prípade uzatvorenia zmluvy so splácaním vo forme splátkového kalendára je potrebné spomenúť i § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý vypovedá o tom, že veriteľ môže žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, pričom musí byť táto možnosť medzi zmluvnými stranami vzájomne dohodnutá.
Občiansky zákonník sa okrem uvedených prípadov zaoberá i premlčacou dobou v prípadoch poistných udalostí či dedičstva. Premlčacia doba v súvislosti plnenia z poistného začína spravidla plynúť rok po vzniku poistnej udalosti. V prípade nároku oprávneného dediča na vydanie dedičstva je začiatok plynutia premlčacej doby odlišný. V tomto prípade určuje začiatok plynutia premlčacej doby vydanie právoplatného rozhodnutia, ktoré zároveň odkazuje i na ukončenie dedičského konania.
Dôvodom veľmi často riešených sporov z občiansko-právneho hľadiska je i poškodenie subjektu, resp. jeho majetku a bezdôvodné obohatenie sa. Pokiaľ subjektu vznikla škoda, premlčacia doba v tomto smere začne plynúť odo dňa, kedy sa subjekt o škode dozvedel a zároveň vie určiť zodpovednú osobu za túto škodu. Po naplnení týchto podmienok začne pre zainteresované strany plynúť dvojročná premlčacia doba. Zákon v tomto smere vymedzuje i tzv. najneskoršiu premlčaciu dobu, ktorá môže mať trvanie tri roky, avšak, ak bola škoda poškodenému subjektu vykonaná škoda úmyselne, zákon dobu premlčania rozširuje na dobu desať rokov. Táto doba však neplatí v prípade škody na zdraví, a to i vtedy, ak bola takáto škoda vykonaná úmyselne.
Pokiaľ je predmetom občiansko-právneho sporu bezdôvodné obohatenie sa, dĺžka premlčacej doby je totožná ako v predchádzajúcom prípade. A teda, štandardná doba premlčania z dôvodu bezdôvodného obohatenia začína plynúť odo dňa, kedy sa opravený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu sa iným subjektom a opravený vie presne definovať, kto je takto konajúcim subjektom. Táto premlčacia doba trvá dva roky od kedy sa subjekt o takomto bezdôvodnom obohatení dozvedel, pričom najneskôr sa právo na vydanie plnenia z tomto smere premlčí v lehote troch rokov a v prípade bezdôvodného obohatenia s jasne dokázateľným príznakom úmyslu je doba premlčania vymedzená na desať rokov.
Z uvedeného je zrejmé, že takto štandardne určené časové vymedzenie premlčacej doby konkrétnych prípadov je možné i predĺžiť, a to na dobu desať rokov. Táto možnosť vzniká v tých prípadoch, pokiaľ bolo právo oprávneného priznané právoplatným rozhodnutím súdu, prípadne iným hodnoverným orgánom. Premlčacia lehota desať rokov začne tak plynúť odo dňa, ktorý je určený v rozhodnutí ako deň plnenia. Rovnako možné je dosiahnutie predĺženia štandardne stanovenej premlčacej doby na dobu desať rokov písomným uznaním dlžníka. Touto listinnou formou musí dlžník uznať dôvod a výšku, pričom premlčacia doba desať rokov začne plynúť odo dňa, ku ktorému sa dlžník zaviazal v uznaní dlh splatiť.
Uznanie dlhu má určenú inú premlčaciu dobu v rozmedzí Obchodného zákonníka. V tomto smere však nehovoríme o uznaní dlhu, ale o uznaní záväzku. Štandardná premlčacia doba obchodno-právnych záležitostí trvá štyri roky, avšak i oblasť obchodného práva povoľuje možnosť predĺženia premlčacej doby. Ak dlžník dobrovoľne uzná svoj záväzok, od dňa vyhotovenia tohto podkladu začína plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Uznanie záväzku pritom nemusí odkazovať výhradne na celý záväzok. Ak sa zmluvne strany dohodnú, uznanie záväzku môže byť uplatnené len na časť záväzku, z čoho vyplýva nová premlčacia doba, a to však len v rozmedzí predmetnej časti. Formou uznania záväzku je i čiastočná úhrada záväzku dlžníkom. Pokiaľ teda dlžník uhrádza svoj záväzok, a to i minimálnou čiastkou, potvrdzuje tým existenciu svojho záväzku (i jeho zvyšku) čím začne plynúť nová premlčacia doba. V súvislosti s premlčaním a s ohľadom na obchodný zákonník spadajú do tejto kategórie všetky prípady týkajúce sa práv zo záväzkových vzťahov. Jedinou výnimkou, ktorá do tohto rámca nespadá je právo vypovedať zmluvu na dobu neurčitú.
Téma premlčacej doby je v skutku rozsiahla a vyžaduje si individuálne posúdenie jednotlivých prípadov. Fundovaný odborník dokáže pohľadávku správne posúdiť a vyvodiť tak ďalšie možnosti právnych úkonov. Naša spoločnosť má v oblasti posudzovania záväzkov dlhoročné skúsenosti, a preto vie vymáhať i také prípady, ktoré sa napríklad na prvý pohľad zdajú premlčané. I z toho dôvodu sa na nás neváhajte obrátiť a my vám vymôžeme Vaše prostriedky.