Téme reštrukturalizácie sme sa na našom blogu venovali už niekoľkokrát. Všeobecný úvod k tejto problematike nájdete v článku Reštrukturalizácia – cesta k ozdraveniu podniku a jej jednotlivé fázy načrtávame v článku Reštrukturalizácia a jej procesný postup. Nakoľko však ide o pomerne zložitý proces, radi by sme sa k tejto téme vrátili a podrobnejšie rozobrali hlavný dokument reštrukturalizácie – reštrukturalizačný plán.
Ak ste sa ocitli alebo sa niekedy ocitnete v pozícii veriteľa, ktorého dlžník prechádza procesom reštrukturalizácie, vedzte, že jej samotné povolenie súdom je signálom toho, že dlžník chce a bude bojovať za záchranu svojho podniku. To má svoje výhody aj z hľadiska vymáhania pohľadávok. Reštrukturalizácia by vám totiž ako veriteľom mala priniesť väčšie uspokojenie ako to, ktoré by ste získali v prípade konkurzu. Reštrukturalizácia dlžníka je preto pre veriteľov výhodnejšia ako konkurz, nič to však nemení na tom, že pre najlepší možný výsledok budete musieť za svoje práva aktívne bojovať. V úzkej spolupráci s veriteľmi prebieha aj proces prípravy a schvaľovania reštrukturalizačného plánu. Viete, ako takýto proces prebieha? Ak nie, čítajte ďalej.
Čo je reštrukturalizačný plán a kto ho predkladá?
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) definuje reštrukturalizačný plán ako listinu upravujúcu vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka.
Predkladateľom reštrukturalizačného plánu býva najčastejšie dlžník. Vypracovať ho však môže aj správca v prípade, ak bola reštrukturalizácia povolená na základe návrhu veriteľa. V oboch prípadoch však platí, že dlžník, správca a členovia veriteľského výboru sú pri príprave reštrukturalizačného plánu povinní navzájom úzko spolupracovať. V praxi to znamená, že predkladateľ plánu musí poskytovať všetky vyžiadané informácie, poskytovať súčinnosť, zasielať ostatným stranám predbežné znenie plánu a vyhodnocovať všetky predložené stanoviská, návrhy a podnety.
Čo sa týka formy, reštrukturalizačný plán sa člení na opisnú a záväznú časť.
Opisná časť obsahuje okrem všeobecných náležitostí:
- opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok (prípadne aj majetkových práv akcionárov dlžníka) do jednotlivých skupín vytvorených na účely hlasovania o prijatí plánu;
- údaj o spôsobe hlasovania o pláne, a
- podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Takýmito opatreniami môže byť napr. zmena pohľadávok veriteľov (t. j. predĺženie lehoty ich splatnosti, ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné), prevod podniku dlžníka alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka a pod. (pozri § 135 ods. 2 ZKR).
Záväzná časť plánu obsahuje:
- určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť;
- samostatné skupiny pre zabezpečené a nezabezpečené pohľadávky a ak je to relevantné aj pre akcionárov dlžníka, plánom nedotknuté pohľadávky, podriadené pohľadávky a pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v rovnakom poradí ako podriadené pohľadávky;
- ak je to relevantné záväzky tretích osôb (spočívajúce napr. v pristúpení k záväzku dlžníka, ručení za jeho záväzky, darovaní majetku dlžníkovi, alebo v odpustení jeho dlhu), a
- ak je to relevantné aj ustanovenia o novom úvere (pozri § 141 ZKR).
Reštrukturalizačný plán sa stáva záväzným voči všetkým účastníkom plánu po jeho potvrdení súdom.
Ako prebieha schvaľovanie reštrukturalizačného plánu?
Predtým, než je reštrukturalizačný plán predložený na potvrdenie súdu musí byť schválený veriteľským výborom a schvaľovacou schôdzou. Reštrukturalizačný plán sa teda schvaľuje v niekoľkých fázach. Na predbežné schválenie veriteľským výborom ho treba predložiť do 120 dní od povolenia reštrukturalizácie (túto lehotu možno v odôvodnených prípadoch predĺžiť). Veriteľský výbor má na svoje rozhodnutie 15 dní. Ak plán schváli, pristúpi sa k zvolaniu schvaľovacej schôdze. Ak ho zamietne, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
Po schválení plánu veriteľským výborom v ňom z podnetu predkladateľa plánu možno opraviť už len zrejmé nesprávnosti ako napr. chyby v písaní a v počítaní. Veritelia však môžu žiadať aj iné zmeny napr. podrobnejšie vysvetlenie ustanovenia plánu alebo preradenie svojej pohľadávky do inej skupiny (pozri § 145 ZKR). Takúto žiadosť je možné podať prostredníctvom správcu najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze.
Schvaľovaciu schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia o zvolaní schvaľovacej schôdze v Obchodnom vestníku. Zúčastniť sa jej môže každý účastník plánu osobne alebo prostredníctvom písomne splnomocneného zástupcu. Aby bola schvaľovacia schôdza uznášaniaschopná, musí byť na nej prítomný aspoň jeden účastník plánu. Na jeho schválenie je následne potrebné, aby za jeho prijatie hlasovala každá skupina pre zabezpečené pohľadávky a v prípade ostatných skupín, nadpolovičná väčšina hlasov (pozri § 145 ZKR). Tu je dôležité vedieť aj to, že skupiny, v ktorých nikto nehlasoval z dôvodu neprítomnosti, sa považujú za skupiny súhlasiace s plánom. O priebehu schôdze vyhotoví správca do piatich dní od jej skončenia zápisnicu. Tá sa spolu s plánom predloží na potvrdenie súdu.
Ako postupuje pri potvrdzovaní reštrukturalizačného plánu súd?
Návrh na potvrdenie plánu doručuje súdu predkladateľ plánu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze. Ak takýto návrh v zákonnej lehote nepodá, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Návrh na potvrdenie plánu môže byť podaný aj vtedy, ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina. Predkladať plánu sa v tomto prípade môže domáhať, aby prijatie plánu v skupine nahradil súd svojím rozhodnutím. Súd tak spraví, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, pri posudzovaní ktorých je povinný prihliadať na záujmy dotknutých veriteľov (pozri § 152 ZKR).
Ak súd nezistí dôvody na zamietnutie plánu, návrh v lehote 15 dní potvrdí. V opačnom prípade návrh zamietne. Dôvodom na zamietnutie plánu môže byť napr. podvodné konanie; porušenie záujmov veriteľov; uspokojenie nižšie ako 50% dotknutej pohľadávky, ku ktorému dotknutý veriteľ nedal súhlas alebo plnenie poskytované počas obdobia dlhšieho ako 5 rokov bez súhlasu dotknutého veriteľa (pozri § 154 ZKR). Predkladateľ plánu sa voči uzneseniu o zamietnutí plánu môže odvolať v lehote 15 dní od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku. Ak tak neurobí, len čo sa rozhodnutie stane právoplatným, súd reštrukturalizačné konanie zastaví a na majetok dlžníka vyhlási konkurz.
Kedy sa reštrukturalizačný plán stáva neúčinným?
Potvrdenie plánu súdom ešte neznamená, že ako veritelia môžete vo svojej ostražitosti poľaviť. Práve naopak! Konanie dlžníka (prípadne konanie preberajúcej osoby) je potrebné dôkladne sledovať, nakoľko nesplnenie niektorej z jeho povinností vyplývajúcej z plánu alebo zo ZKR má za následok neúčinnosť plánu voči dotknutému veriteľovi, skupine veriteľov a v prípade vyhlásenia konkurzu voči všetkým účastníkom plánu.
Účastníci, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu a uplatnili si o tom odôvodnenú námietku do zápisnice, majú navyše právo domáhať sa, aby súd určil, že plán je voči nim neúčinný. Veritelia tak môžu urobiť hlavne v prípadoch, ak sa prijatím plánu dostali do horšieho postavenia v porovnaní s tým, v akom by boli bez prijatia plánu (pozri § 157 ZKR). Tu je potrebné obrátiť sa na súd v zákonnej lehote 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku.
Ak sa plán stane voči veriteľovi neúčinným, dlžník a preberajúca osoba sú povinní splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola prihlásená a zistená, vrátane úroku počítaného od začatia reštrukturalizačného konania.
Máte ohľadom reštrukturalizácie ešte nejaké otázky? Potrebujete poradiť? Dohodnite si s nami individuálnu konzultáciu a zvýšte tak svoje šance na úspešné vymoženie svojej pohľadávky.