Reštrukturalizácia – cesta k ozdraveniu podniku – I. časť

Oblasť podnikania je, prirodzene, spojená i s priepastnými situáciami, ktoré chod podnikateľského subjektu ovplyvňujú nepriaznivo. Dôvodov stagnácie podniku môže byť viacero. V niektorých prípadoch takýto stav zapríčiní nedostatočne profesionálny prístup vrcholového manažmentu, odchod kľúčového odberateľa tovaru alebo služieb či všeobecne nestabilná hospodárska situácia ako tá, v ktorej sa aktuálne zmieta i celosvetová ekonomika.

Faktorov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú podnikateľskú činnosť subjektu je samozrejme viac, dôležité je však nie len likvidovať ich pôvod, ale predovšetkým čo najrýchlejšie na vzniknutý stav reagovať. Je pritom zákonnou povinnosťou každého podnikateľa, resp. osoby, ktorá vedie účtovníctvo, dôsledne sledovať svoj finančný stav. A teda, podnikateľský subjekt musí mať aktuálny prehľad o svojom majetku, záväzkoch a v prípade vstupu do recesie konať tak, aby úplnému úpadku zabránil. Pokiaľ podnik začne reflektovať masívny pokles aktív a zároveň automatický nárast pasív, dostáva sa nepopierateľne do bodu insolventnosti, prípadne sa v ňom už nachádza. Z hľadiska životného cyklu sa tak podnikateľský subjekt dostáva do úpadku.

Úpadok podnikateľského subjektu nie je však len všeobecné označenie pre podnik, ktorému klesajú aktíva. Subjektom v úpadku je taký podnikateľ, ktorý je buď platobne neschopný alebo predlžený, pričom oba termíny majú aj svoju konkrétnu charakterizáciu. Predlženie podnikateľského subjektu nastáva vtedy, pokiaľ subjekt eviduje viac ako jedného veriteľa a zároveň jeho kumulované záväzky presahujú celkovú hodnotu majetku. Druhou možnosťou pre prisúdenie statusu úpadku je platobná neschopnosť, ktorá sa vyvodzuje z neschopnosti subjektu plniť minimálne dva záväzky viac ako jednému veriteľovi v lehote 30 dní po splatnosti. Ak je jedna z uvedených podmienok naplnená a subjekt môžeme jednoznačne označiť za subjekt v úpadku, prípadne ide o jasne hroziaci úpadok, subjektu následne vzniká zákonná povinnosť, ktorú upravuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácií.

Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Uvedený zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka. Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácií je tak subjekt v úpadku buď povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo si zvolí spôsob s menej radikálnym dopadom na jeho celkové pomery – návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Rozdiel medzi uvedenými spôsobmi je predovšetkým v tom, že v prípade voľby reštrukturalizácie podnik nezanikne, ale bude zachovaný, prípadne čiastočne zachovaný. Všeobecne je možné skonštatovať, že pri reštrukturalizácii sa nejedná o speňaženie majetku podnikateľského subjektu v úpadku, ale ide predovšetkým o tvorbu podmienok, ktoré predstavujú určitú dohodu medzi úpadcom (dlžníkom) a veriteľmi. Táto dohoda sa samozrejme týka spôsobu uhradenia splatných pohľadávok existujúcich veriteľov.

Pri bližšom náhľade na reštrukturalizáciu môžeme tento pojem označiť ako zákonom riadený proces, ktorý slúži na uzdravenie podniku v úpadku. Základnou črtou tohto procesu je jeho regulácia a riadenie súdom. Okrem uvedeného je potrebné poznamenať, že reštrukturalizačným procesom môže prechádzať iba právnická osoba. Ako sme poznamenali už vyššie, primárnou úlohou tohto inštitútu je najmä ochrana podnikateľov v zmysle zabránenia vzniku krízovej situácie vo forme likvidačného konkurzu, exekúcií či výkonu zabezpečovacích práv. Tento proces dokonca povoľuje podnikateľom počas doby jeho konania pokračovať v podnikateľskej činnosti, avšak nakoľko je subjekt v nepriaznivej situácií, jeho podnikanie musí byť pod dohľadom oprávnených orgánov ako je súd, správca a v neposlednom rade majú toto oprávnenie i veritelia.

I keď je reštrukturalizácia sanačným konaním napomáhajúcim predovšetkým úpadcom, vo svojej forme kladie dôraz i na zvýšenú ochranu veriteľov, nakoľko ďalší z hlavných cieľov reštrukturalizácie vychádza z predpokladu väčšieho uspokojenia veriteľov ako v prípade zahájenia konkurzu. Reštrukturalizáciu môžeme svojím spôsobom označiť za určitú alternatívnu formu konkurzu. Jej voľba však nie je vhodná pre každý podnikateľský subjekt, ktorý sa nachádza v úpadku alebo mu úpadok zjavne hrozí. Kľúčovým parametrom pri posudzovaní možnosti reštrukturalizácie subjektu sú jeho záväzky a predovšetkým očakávaná schopnosť tieto záväzky plniť.

Úpadca musí dôsledne zvážiť, čo všetko je predmetom záchrany, a tým tak samostatne posúdiť bilanciu svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku s výškou záväzkov. Do úvahy pri zvažovaní reštrukturalizácie pripadá aj poznanie charakteru svojich veriteľov v zmysle ich zabezpečenia ako aj súvaha celkových nákladov, ktoré sú s reštrukturalizačným procesom spojené. Parametrov, ktoré o možnosti zvažovania tohto ozdravovacieho procesu rozhodujú je viacero a nie je možné ich jednoducho generalizovať.  Pokiaľ ste podnikateľom v úpadku alebo reštrukturalizáciou na strane druhej prechádza váš dlžník, je potrebné, aby bol takýto stav dôkladne prekonzultovaný s odborníkom. Naša spoločnosť Vám v tomto smere ponúka praxou overené skúsenosti a komplexné posúdenie jednotlivých reštrukturalizačných prípadov, čím môžete nie len zvýšiť vašu pravdepodobnosť pri vymáhaní svojich pohľadávok, ale takisto aj predísť strate finančných prostriedkov.

O detailnejšom priblížení procesu reštrukturalizácie vás oboznámime i v nasledujúcom článku tohto blogu, kde vám prakticky opíšeme i jednotlivé procesné postupy reštrukturalizácie. V prípade potreby individuálnej konzultácie nás však neváhajte kontaktovať.