Omeškanie dlžníka a následné vymáhanie pohľadávky veriteľom býva často zdĺhavou a nepríjemnou záležitosťou pre obe strany. Ak sa navyše vyhlási na majetok dlžníka konkurz, mnohí veritelia sa začnú obávať, či svoje peniaze ešte niekedy uvidia. To, ako prebieha uspokojenie veriteľov v konkurznom konaní si rozoberieme v tomto článku. Všeobecný úvod do tejto problematiky nájdete v článku Konkurz podnikateľského subjektu.
Z akého majetku budete ako veriteľ uspokojený?
Veritelia sú v rámci konkurzu uspokojovaní z majetku úpadcu podliehajúcemu konkurzu. Vo všeobecnosti pôjde o všetok majetok, ktorý úpadcovi patril v čase vyhlásenia konkurzu, ale aj majetok nadobudnutý počas konkurzu, majetok zabezpečujúci úpadcove záväzky, prípadne iný majetok ustanovený zákonom. Takýto majetok tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa ďalej člení na všeobecnú podstatu, z ktorej sú uspokojovaní hlavne nezabezpečení veritelia a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.
Konkurzu naopak nepodlieha majetok a príjmy úpadcu, ktoré nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia a majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov (pozri napr. zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov).
To, že je dlžník v konkurze však väčšinou znamená, že výška jeho majetku nie je postačujúca na uspokojenie všetkých jeho veriteľov. Veľmi dôležité je preto aj to, akým typom veriteľa ste a aký charakter má vaša pohľadávka.
Je vaša pohľadávka pohľadávkou proti podstate?
Pohľadávky proti podstate sa vyznačujú tým, že vznikli až po vyhlásení konkurzu, neuplatňujú sa prihláškou a k ich uspokojeniu dochádza priebežne, čiže nie na základe rozvrhu výťažku. Mnohé z nich navyše priamo súvisia s vykonaním konkurzu. Medzi takéto pohľadávky patria napr. náklady spojené so speňažením a správou konkurznej podstaty a odmena správcu. Pohľadávkami proti podstate sú však aj mzda a iné pracovnoprávne nároky zamestnancov úpadcu, zdravotné a sociálne odvody, pohľadávky na daniach, poplatkoch a clách, výživné pre deti a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku správcom počas konkurzu. Tu si treba dávať pozor hlavne pri pracovnoprávnych nárokoch, pri ktorých je dôležitá aj ich výška. Ak totiž presiahnu zákonom stanovenú hranicu, prevyšujúcu sumu si treba uplatniť prihláškou. To, v akej výške sa pracovnoprávny nárok uznáva ako pohľadávka proti podstate, resp. v akej výške možno podať prihlášku, je zamestnancovi povinný oznámiť na požiadanie správca.
Pohľadávky proti podstate sa ďalej delia na pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate podľa toho, v súvislosti s ktorým majetkom úpadcu vznikli. Všetky takéto pohľadávky sa uplatňujú u správcu. Ak správca ich právny dôvod alebo výšku neuzná, bez zbytočného odkladu vás vyzve, aby ste sa najneskôr v lehote 15 dní domáhali ich určenia súdom. Ak žalobu nepodáte, alebo ju nepodáte včas, na vašu pohľadávku sa v neuznanom rozsahu nebude prihliadať.
Pohľadávky proti podstate sa uspokojujú v poradí ustanoveným zákonom (pozri §87 ods.2 ZKR) a ak pohľadávky toho istého poradia nie je možné uspokojiť plne, uspokoja sa pomerne.
Akým spôsobom sú uspokojovaní nezabezpečení veritelia?
Väčšina veriteľov vstupuje do konkurzu v pozícii tzv. nezabezpečených veriteľov, teda veriteľov, ktorí svoju pohľadávku nemajú zabezpečenú žiadnym zabezpečovacím právom. Nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokojujú z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti všeobecnej podstate. Platí pritom pravidlo, že ak ich nebude možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky. Výška uspokojenia jednotlivých nezabezpečených veriteľov bude teda závisieť hlavne od veľkosti majetku úpadcu ako aj počtu prihlásených pohľadávok.
Pozor na nasledujúce kategórie pohľadávok!
ZKR okrem zabezpečených a nezabezpečených pohľadávok rozlišuje aj podriadené pohľadávky (t. j. pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa Obchodného zákonníka) a pohľadávky, ktoré sa uspokojujú rovnako ako podriadené pohľadávky (t. j. zmluvné pokuty a pohľadávky patriace veriteľom spriazneným s úpadcom). Uspokojenie týchto pohľadávok sa realizuje až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok prihlásených v konkurze, čo vo väčšine prípadov znamená, že takýto veritelia nedostanú takmer vôbec nič.
Ktoré pohľadávky sú z uspokojenia v konkurze vylúčené?
Pohľadávky vylúčené z uspokojenia v konkurze uvádza §100 ZKR. Na základe tohto ustanovenia si v konkurze nemožno nárokovať napr. príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vám vznikol nárok po vyhlásení konkurzu; mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu; nároky z bezodplatných právnych úkonov a tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní.
Z uspokojenia v konkurze sú navyše vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Toto však neplatí, ak ide o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.
Ako prebieha príprava a schvaľovanie rozvrhu?
Prihlásené pohľadávky uspokojuje správca na základe rozvrhu. Nezabezpečené pohľadávky uspokojí na základe rozvrhu zo všeobecnej podstaty; zabezpečené pohľadávky uspokojí na základe rozvrhu z oddelenej podstaty.
Pred samotnou prípravou rozvrhu, správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z relevantného výťažku a oznámi ho zverejnením v Obchodnom vestníku. Týmto momentom začína plynúť 30-dňová lehota, v rámci ktorej je možné namietať poradie pohľadávky proti podstate. Právo podať takúto námietku má veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate. Okrem poradia je možné namietať aj to, že pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu, nemá byť zaradená do zoznamu alebo to, že bola zaradená do zoznamu v nesprávnom rozsahu.
Po uplynutí lehoty na podanie námietok má správca 45 dní na prípravu rozvrhu, ktorý následne predloží na schválenie príslušnému orgánu (veriteľskému výboru alebo zabezpečenému veriteľovi). Ak príslušný orgán v určenej lehote rozvrh neschváli, správca ho predloží súdu, ktorý rozhodne o jeho schválení alebo jeho vrátení na prepracovanie. Na základe schváleného rozvrhu správca vydá nespornú časť výťažku veriteľom a spornú časť uschová. Tá sa príslušnému veriteľovi vydá až na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
Po úplnom speňažení majetku úpadcu a ukončení všetkých súvisiacich sporov, správca pre nezabezpečených veriteľov pripravuje ešte aj konečný rozvrh výťažku, ktorý sa rovnako zverejňuje v Obchodnom vestníku.
Z uvedeného je zrejmé, že to, aké uspokojenie v konkurze dosiahnete závisí od viacerých faktorov. Ako veriteľ však môžete svoje šance na najvyššie možné uspokojenie zvýšiť tým, že budete konať správne a včas. Kontaktujte nás, ak chcete vedieť, ako treba postupovať vo vašom konkrétnom prípade.