V predchádzajúcom blogu sme priniesli prehľad zabezpečovacích prostriedkov, ktoré sú jedným so spôsobov, ako znížiť riziko nezaplatených pohľadávok posilnením postavenia veriteľa voči dlžníkovi. V dnešnom článku budeme v tejto téme pokračovať a podrobnejšie si rozoberieme inštitút zmluvnej pokuty, ako aj jej význam v procese vymáhania pohľadávok.
Čo je to zmluvná pokuta?
Zmluvnú pokutu možno definovať ako dohodou určené peňažné plnenie, ktoré je povinná poskytnúť zmluvná strana, ktorá poruší takto zabezpečenú zmluvnú povinnosť. Právnu úpravu zmluvnej pokuty nájdeme v § 544 až § 545a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a v § 300 až § 302 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Ustanovenia v Obchodnom zákonníku pritom predstavujú len doplnkovú právnu úpravu k všeobecnej občianskoprávnej úprave. Znamená to, že v obchodnoprávnych vzťahoch sa vo všetkých ostatných otázkach, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, aplikujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Hlavným účelom zmluvnej pokuty je prinútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej ujmy, aby si svoje povinnosti vyplývajúce z dohodnutého záväzku plnil riadne a včas (zabezpečujúca preventívna funkcia). Ak dlžník takto zabezpečené právne povinnosti poruší, rozsah jeho záväzku sa zväčší o povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta potom vystupuje ako sankcia za porušenie zabezpečenej povinnosti (represívna sankčná funkcia), alebo ako paušalizovaná náhrada za vzniknutú škodu (reparačná uhradzovacia funkcia). Rovnako však môže v sebe kumulovať aj obe funkcie.
Zmluvná pokuta, podobne ako aj iné zabezpečovacie prostriedky, má akcesorický charakter a je teda viazaná na existenciu hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje. To však neznamená, že jej zaplatením povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou automaticky zaniká. Vo všeobecnosti platí, že ak sa strany nedohodnú inak, dlžník je povinný plniť zabezpečenú povinnosť aj po jej porušení a zaplatení zmluvnej pokuty.
Ako možno uzavrieť dohodu o zmluvnej pokute?
Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, ktorá je podmienkou jej platnosti. Tá je nevyhnutná aj v prípade, ak zmluvná pokuta zabezpečuje záväzok, pre ktorý sa písomná forma nevyžaduje. Dohoda o zmluvnej pokute môže byť súčasťou hlavnej zmluvy, rovnako však môže byť dohodnutá aj dodatočne formou dodatku alebo samostatnej zmluvy. Zákon teda nevyžaduje, aby zmluvná pokuta vznikla spolu s hlavných záväzkom. Ak to zmluvné strany pokladajú za vhodné, zmluvnú pokutu možno platne dohodnúť aj neskôr.
Zákon ďalej vyžaduje, že dohoda o zmluvnej pokute musí okrem označenia zmluvných strán obsahovať aj určenie jej výšky alebo aspoň spôsob jej určenia a označenie povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Okruh povinností, ktorých plnenie možno zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je nijako obmedzený. Môže teda ísť o zabezpečenie peňažných ako aj nepeňažných plnení. Jedinou podmienkou je ich nárokovateľnosť žalobou na súde prípadne iným platným spôsobom.
Výška zmluvnej pokuty môže byť rovnako určená rôznymi spôsobmi a to napríklad pevnou sumou, alebo percentom z určitej sumy. Ak si zmluvné strany nedohodnú konkrétnu výšku zmluvnej pokuty, je potrebné dohodnúť aspoň spôsob jej určenia a to tak, aby bolo v budúcnosti možné jednoznačne určiť, akú výšku zmluvnej pokuty je dlžník povinný zaplatiť. Zmluvná pokuta môže byť dojednaná v peňažnej ale aj nepeňažnej forme napríklad formou dodania určitého množstva tovaru. Výška zmluvnej pokuty by však mala byť za každých okolností primeraná.
Kedy vzniká resp. zaniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty?
Veriteľovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v momente porušenia zabezpečenej zmluvnej povinnosti dlžníkom. Tento nárok pritom nezávisí od výšky vzniknutej škody, ktorá veriteľovi v danom momente mohla, ale aj nemusela vzniknúť. Vzniknutú škodu preto netreba nijakým spôsobom dokazovať. Zákon však nevylučuje dohodu zmluvných strán o tom, že ten kto s plnením svojho záväzku mešká, bude povinný uhradiť aj škodu presahujúcu zmluvnú pokutu.
V tejto súvislosti je dôležité spomenúť jeden z hlavných rozdielov medzi občianskoprávnou a obchodnoprávnou úpravou zmluvnej pokuty. Kým Obchodný zákonník uprednostňuje objektívnu zodpovednosť, Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu ako zodpovednosť za zavinenie. Inými slovami, ak sa strany nedohodnú inak, podľa Občianskeho zákonníka dlžník nie je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušenie zabezpečenej povinnosti sám nezavinil.
Ak hlavný záväzok zanikne, automaticky tým zaniká aj dohoda o zmluvnej pokute. Zánik hlavného záväzku môže nastať v dôsledku riadneho splnenia dohodnutej povinnosti, ale aj na základe dohody zmluvných strán alebo odstúpením od zmluvy. V otázke odstúpenia od zmluvy sa právna úprava podľa Obchodného zákonníka opäť odchyľuje od právnej úpravy v Občianskom zákonníku. Kým vo všeobecnosti platí, že odstúpením sa zmluva ruší od samého začiatku, čím automaticky zaniká aj nárok na zmluvnú pokutu, Obchodný zákonník ustanovuje, že odstúpenie od zmluvy sa netýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Má súd právo znížiť zmluvnú pokutu?
Pri vymáhaní pohľadávok našich klientov sa často stretávame so zmluvnými pokutami, ktoré sú príliš vysoké a teda v plnej výške nevymožiteľné. Zákon totiž pre podobné prípady ustanovil tzv. moderačné právo súdu, ktoré má zabrániť tomu, aby sa vysoké zmluvné pokuty stali pre veriteľov zdrojom neprimeraného zisku. Súd tak môže zmluvnú pokutu primerane znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti ako aj na škodu, ktorá porušením povinnosti vznikla. Súd však nemôže zmluvnú pokutu celkom odpustiť, čím sa rešpektuje jej sankčná funkcia.
Na druhej strane, ak je výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k porušenej povinnosti skutočne neprimeraná, súd jej môže odmietnuť poskytnutie právnej ochrany v súlade s § 265 Obchodného zákonníka z dôvodu rozporu so zásadami poctivého obchodného styku. K podobnému záveru je možné dospieť aj na základe ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú právne úkony odporujúce alebo obchádzajúce zákon, ako aj právne úkony, priečiace sa dobrým mravom neplatné. Neprimerane vysoké dojednanie o zmluvnej pokute tak za určitých okolností môže byť považované za neplatný právny úkon.
Kedy použiť zmluvnú pokutu?
Zmluvná pokuta je v súčasnosti najčastejšie využívaným prostriedkom na zabezpečenie pohľadávok. Jej nesporná príťažlivosť spočíva v jej preventívnom účinku ako aj možnosti pokryť vzniknutú škodu náhradným spôsobom bez nutnosti akéhokoľvek dokazovania. Ak teda ako veriteľ očakávate, že neplnenie zo strany dlžníka vám môže spôsobiť majetkovú ujmu, zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou, môže byť dobrým riešením.
Zabezpečenie pohľadávky zmluvnou pokutou však nemá zmysel, ak váš dlžník nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov. Ak je totiž váš dlžník v dlhoch, zmluvnú pokutu sa vám s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí vymôcť aj keď na ňu budete mať nárok. Určite sa vyvarujte aj nesprávne naformulovanej dohode o zmluvnej pokuty, ktorá vám nedokáže poskytnúť očakávanú právnu ochranu.
Právne vedomosti ako aj skúsenosti v oblasti vymáhania pohľadávok sú preto pri dojednávaní akéhokoľvek zabezpečovacieho prostriedku veľkou výhodou. Ak sa teda chystáte svoju pohľadávku zabezpečiť zmluvnou pokutou, alebo ste v situácii, kedy takto zabezpečenú pohľadávku potrebujete vymôcť, určite sa na nás obráťte. Náš tím vám poradí, ako čo najefektívnejšie zabezpečíte a vymôžete akúkoľvek pohľadávku.