fbpx

Ako predísť nezaplateným pohľadávkam? Tu sú inštitúty na ich zabezpečenie 

Máte pochybnosti o tom, či váš dlžník dokáže riadne plniť svoje záväzky? Ako spoločnosť špecializujúca sa na vymáhanie pohľadávok v podobných situáciách vždy odporúčame poistiť sa niektorým zo zabezpečovacích prostriedkov. Právne inštitúty zabezpečenia pohľadávky pomáhajú nielen motivovať dlžníka, aby si svoje povinnosti splnil v stanovenom termíne, ale aj posilňujú postavenie veriteľa a v prípade problémov uľahčujú proces vymáhania pohľadávky.

Uveďme si jednoduchý príklad Spoločnosti A, ktorá očakáva od svojho obchodného partnera (dlžníka) uhradenie faktúry v troch splátkach. Bez zabezpečenia pohľadávky by sa v prípade, ak dlžník nespolupracuje, musela Spoločnosť A obrátiť na súd a exekútora. Ak by si však svoju pohľadávku vopred zabezpečila, napríklad inštitútom ručenia, získala by tým možnosť žiadať úhradu od ručiteľa, ktorý  by bol povinný plniť za dlžníka.

Zabezpečovacie prostriedky teda plnia dve základné funkcie: nútia dlžníka splniť si svoj záväzok riadne a včas (preventívna funkcia) a v prípade, ak k plneniu nedôjde, umožňujú uspokojenie pohľadávky prostredníctvom vedľajšieho zabezpečovacieho záväzku (uhradzovacia funkcia).

Aksesorický charakter zabezpečenia je ďalšou charakteristickou črtou zabezpečovacích prostriedkov. To, že ide o akcesorické (vedľajšie) záväzky znamená, že ide o právne vzťahy, ktoré vznikajú a trvajú len popri hlavnom záväzku. Ak hlavný záväzok prestane existovať, automaticky tým zanikne aj zabezpečovací záväzok. V príklade uvedenom hore by to znamenalo, že ak je predmetná faktúra uhradená dlžníkom (hlavný záväzok), zanikne tým aj povinnosť ručiteľa plniť za dlžníka (vedľajší záväzok).

Druhy zabezpečovacích prostriedkov

Zabezpečenie záväzkov upravuje piaty oddiel Občianskeho zákonníka, ktorý poskytuje výpočet nasledujúcich zabezpečovacích prostriedkov:

  • zmluvná pokuta (§ 544 a nasl.),
  • ručenie (§ 546 a nasl.),
  • dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551),
  • záložná zmluva (§ 552),
  • zabezpečovací prevodom práva (§ 553),
  • zabezpečovacie postúpenie pohľadávky (§ 554),
  • zábezpeka (§ 555 a nasl.)
  • uznanie dlhu (§ 558).

 

Tu však treba zdôrazniť, že výpočet Občianskeho zákonníka nie je taxatívny. To znamená, že dlžník a veriteľ sa môžu dohodnúť aj na inom zabezpečení záväzku, za predpokladu, že ho zákon výslovne nezakazuje. Ako zabezpečenie preto môže slúžiť aj zmenka, banková záruka, notárska úschova, ako aj iné právne prostriedky.

Samotný zabezpečovací právny vzťah vzniká najčastejšie na základe zmluvy, ktorá môže byť dvojstranná alebo viacstranná, kde k hlavnému záväzku pristúpi tretia osoba poskytujúca zabezpečenie. Zabezpečenie však môže vzniknúť aj na základe jednostranného vyhlásenia (uznanie dlhu) alebo zo zákona (zákonné záložné právo).

Kedy pohľadávku zabezpečiť a ktorý zabezpečovací prostriedok si zvoliť?

Výber vhodného zabezpečovacieho prostriedku

Vzhľadom na to, že zabezpečovacie prostriedky výrazne uľahčujú proces ich prípadného vymáhania, pohľadávku odporúčame zabezpečiť vždy, a to predovšetkým v prípade ak dlžník nemá dobrú platobnú disciplínu. Bežní podnikatelia si však bonitu svojho dlžníka často nevedia skontrolovať, preto je pre nich praktickejšie obrátiť sa v tejto oblasti na nás. Dlžníkov dokážeme overiť ako aj odhadnúť ich správanie v zmluvných vzťahoch, čo veriteľovi výrazne pomáha zvoliť si ten najvhodnejší zabezpečovací prostriedok.

Čo sa týka preferovaného zabezpečovacieho prostriedku, v praxi sa nám najlepšie osvedčilo zabezpečenie pohľadávky formou záložného práva na nehnuteľnosť. Pri obchodných záväzkoch s vysokou hodnotou sa zase ako najistejšie javí zabezpečenie bankovou zárukou. Pri výbere toho najvhodnejšieho prostriedku však vždy odporúčame zohľadniť nielen bonitu a platobnú disciplínu dlžníka, ale aj výšku a druh záväzku, dobu zabezpečenia ako aj iné dôležité okolnosti každého prípadu. Rovnako netreba zabúdať, že v rámci uvedených právnych vzťahov ide o záväzky vzájomné, výber zvolenej zábezpeky by preto mal byť obojstranný.

Pre prípady možného vymáhania zabezpečenej pohľadávky v budúcnosti je zároveň kľúčové, aby bol zabezpečovací prostriedok medzi stranami dohodnutý v súlade so zákonom. V tomto kontexte môžeme uviesť príklad zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou, s ktorým sa pri vymáhaní pohľadávok najčastejšie stretávame. V mnohých prípadoch ide o zmluvné pokuty, ktoré sú privysoké alebo nesprávne naformulované a v konečnom dôsledku nevymožiteľné alebo dokonca neplatné. Takéto zabezpečovacie prostriedky, ktoré nespĺňajú zákonom stanovené náležitosti, nedokážu riadne plniť svoju funkciu, čím sa vymáhanie pohľadávky zbytočne komplikuje.

Jednotlivým zabezpečovacím prostriedkom a ich zákonným náležitostiam sa budeme venovať podrobnejšie v sérii niekoľkých blogov. Tu si v krátkosti predstavíme len tri z nich a to zabezpečovacie postúpenie pohľadávky, zábezpeku a uznanie dlhu.

Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky

Zabezpečenie záväzku postúpením pohľadávky spočíva v tom, že dlžník alebo tretia osoba (postupca) postúpi veriteľovi (postupníkovi) svoju pohľadávku. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa pohľadávky, ktorá je však iba dočasná. Zánikom hlavného záväzku vzniká postupcovi právo domáhať sa spätného postúpenia pohľadávky.

V praxi to znamená, že ak si napríklad budete chcieť zobrať pôžičku od svojho obchodného partnera a ten bude od vás žiadať zábezpeku, môžete ju poskytnúť tak, že na neho dočasne prevediete svoju pohľadávku voči inému obchodnému partnerovi. Ak si následne nesplníte svoje povinnosti, váš veriteľ, ktorý vám poskytol pôžičku môže žiadať od vášho dlžníka, aby svoj dlh uhradil priamo jemu z titulu postúpenia pohľadávky.

Zábezpeka

Zábezpeka, ako taká, nie je osobitný zabezpečovací inštitút, ale len prísľub splnenia a zabezpečenia záväzku niektorým zo zabezpečovacích prostriedkov. Ide tu teda o dva právne vzťahy: záväzok dať zábezpeku a právny vzťah, ktorý vznikne poskytnutím konkrétneho spôsobu zábezpeky. Občiansky zákonník pritom uvádza, že zábezpeku možno splniť najmä zriadeným záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi.

Uznanie dlhu

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi v predpísanej písomnej forme, ktorým dlžník uznáva, že dlh v skutočnosti existuje a že ho zaplatí. Aby bolo uznanie dlhu platné, dlžník musí uznať nielen výšku dlhu, ale aj dôvod dlhu. Takýmto dôvodom môže byť napríklad kúpna zmluva.

Zabezpečovacia funkcia uznania dlhu spočíva v tom, že sa ním zakladá domnienka existencie dlhu, ktorá posilňuje procesné postavenie veriteľa pri vymáhaní pohľadávky na súde. Uznaním dlhu sa zároveň prerušuje pôvodná premlčacia lehota a začína plynúť nová 10 ročná lehota. Dlžník pritom môže uznať aj premlčaný dlh. Takéto uznanie však bude platné len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, o premlčaní vedel.

Používate aj vy na zabezpečenie svojich pohľadávok niektorý zo zabezpečovacích prostriedkov? Viedol vami vybraný zabezpečovací prostriedok k úspešnému vymáhaniu pohľadávky? Alebo zlyhal v dôsledku právnych vád? Ak chcete svoje pohľadávky vymáhať a spravovať efektívnejšie neváhajte nás kontaktovať.