fbpx

Zmenka a jej druhy: Viete ako sa používajú?

Zmenky sú pojmom, ktorý mnohí z nás poznajú predovšetkým z médií. Medzi podnikateľmi sa najčastejšie používajú na sprostredkovanie platby (obchodné zmenky) alebo pôžičky (finančné zmenky). Významnú úlohu hrajú aj v procese vymáhania pohľadávok, nakoľko ide o jednoduchý spôsob zaistenia obchodného záväzku (kaučné zmenky). Práve kvôli ich praktickosti a širokej využiteľnosti je dobré vedieť, čo tento pojem presne znamená, s akými zmenkami sa môžete stretnúť, ako aj to, aké náležitosti by každá platná zmenka mala obsahovať. Všetky potrebné informácie sa budeme snažiť zhrnúť v dnešnom blogu.

Čo je to zmenka?

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách radí zmenky medzi cenné papiere. Zmenku možno na základe toho definovať ako obchodovateľný cenný papier, ktorého podstatou je záväzok určitej osoby alebo osôb zaplatiť majiteľovi zmenky určitú sumu, a to v čase a v mieste určenom v zmenke. Majiteľ zmenky je teda veriteľom, ktorý má peňažnú pohľadávku voči vystaviteľovi zmenky. Zmenky sú vydávané vždy individuálne v listinnej podobe. Na to, aby boli platné musia spĺňať náležitosti predpísané zákonom. Právny režim zmeniek pritom upravuje Zákon č. 191/1950 Zb. – Zmenkový a šekový zákon, ktorý rozlišuje cudzie a vlastné zmenky.

Druhy zmeniek a ich zákonné náležitosti 

Cudzia zmenka je písomný príkaz, ktorým vystaviteľ zmenky (emitent, trasant) poveruje tretiu osobu (zmenečníka, trasáta) uhradiť určitú peňažnú čiastku majiteľovi zmenky (remitentovi resp. indosantovi).  Cudzia zmenka teda tradične obsahuje: označenie, že ide o zmenku; bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu; meno toho, kto má platiť (zmenečníka); údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa.

Vlastná zmenka na rozdiel od cudzej zmenky neobsahuje údaj o tom, kto má platiť, nakoľko úhradu je povinný vykonať sám vystaviteľ zmenky. Inými slovami, vlastná zmenka je prísľub vystaviteľa zmenky, že v stanovenej lehote zmenkovému veriteľovi uhradí určenú finančnú čiastku.

Zákon zároveň ustanovuje niekoľko výnimiek, v ktorých zmenka ostáva platná, aj napriek tomu, že neobsahuje niektorú z povinných náležitostí. Prvou takouto výnimkou je údaj zročnosti. V prípade, ak ho zmenka neobsahuje, platí, že ide o zmenku na videnie, teda zmenku splatnú pri predložení (tzv. vistazmenku). Ďalšou výnimkou je miesto vystavenia. Ak sa v zmenke neuvádza, považuje sa zaň miesto uvedené pri mene vystaviteľa. A na záver, ak na zmenke chýba miesto, kde sa má platiť, za platobné miesto sa v prípade cudzej zmenky považuje miesto uvedené pri mene zmenečníka a v prípade vlastnej zmenky miesto uvedené pri mene vystaviteľa. V tejto súvislosti je treba spomenúť ešte jeden druh zmenky, ktorá sa v Zmenkovom a šekovom zákone síce výslovne nespomína, ale zákon jej existenciu nepriamo pripúšťa. Ide o tzv. bianco zmenku alebo blankozmenku využívanú hlavne pri úveroch a pôžičkách v bankách.

Bianco zmenka rovnako obsahuje prísľub vystaviteľa zmenky o uhradení určitej peňažnej sumy majiteľovi zmenky, rozdiel je však v tom, že niektoré jej podstatné náležitosti, ako je napr. údaj splatnosti alebo zmenková suma, zostanú po jej vystavení nevyplnené. Bianco zmenka sa následne stáva platnou až po vyplnení prázdnych miest nadobúdateľom zmenky, ktorý by mal postupovať spôsobom, ktorý je v súlade s dohodou medzi ním a vystaviteľom bianco zmenky

Splatnosť a platenie zmenky

Čo sa týka zročnosti resp. splatnosti zmenky, zákon povoľuje nasledujúce druhy zmeniek: zmenky splatné po predložení (vistazmenky), zmenky splatné po uplynutí určitej doby od predloženia (termínované vistazmenky), zmenky splatné za určitú dobu od vystavenia (datozmenky) a zmenky s pevne stanoveným dňom splatnosti (fixné zmenky).

Zákon zároveň ustanovuje, že zmenky splatné po predložení musia byť na platenie predložené do jedného roka od dátumu vystavenia. Túto lehotu môže prevoditeľ zmenky (indosant) skrátiť, rovnako ako aj vystaviteľ, ktorý zároveň môže určiť aj lehotu dlhšiu. Všetky ostatné zmenky treba predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden z nasledujúcich dvoch pracovných dní po platobnom dni.

Zmenečník môže pri platení zmenky žiadať, aby mu bola vydaná zmenka opatrená potvrdením majiteľa o platení. Ak sa zmenečník rozhodne uhradiť len časť dohodnutej sumy, majiteľ zmenky by takéto plnenie nemal odmietnuť. Dlžník sa v tomto prípade môže domáhať vydania potvrdenia o čiastočnom plnení. Majiteľ zmenky však nemusí prijať platbu zmenky pred jej splatnosťou a dlžník, ktorý sa takto rozhodne plniť, koná na vlastné nebezpečenstvo. V prípade, ak majiteľ zmenky nepredloží zmenku na preplatenie v stanovenej lehote, každý dlžník môže zmenkovú sumu zložiť na príslušnom súde na náklady a riziko majiteľa zmenky.

Dôležité je ešte dodať, že v zmenkách splatných po predložení a zmenkách splatných po uplynutí určitej doby od predloženia, zákon vystaviteľovi povoľuje zahrnúť do zmenky aj tzv. úrokovú doložku a ustanoviť tak zúročenie zmenkovej sumy. Úroková sadzba musí byť uvedená priamo v úrokovej doložke, inak sa považuje za neplatnú. Ak nie je výslovne ustanovený iný dátum, úrok sa počíta od dátumu vystavenia zmenky.

Indosament a prijatie zmenky 

Na záver je potrebné vysvetliť ešte niekoľko pojmov, ktoré sa často používajú v súvislosti so zmenkami. Prvým takýmto pojmom je indosament alebo rubopis, ktorý je typickým nástrojom prevodu zmenky, ale aj iných cenných papierov. Indosant, teda osoba ktorá zmenku prevádza, môže rubopisom preniesť svoje zmenkové práva na ďalšiu osobu, indosátora, z ktorého sa tým stáva nadobúdateľ zmenky a teda aj ďalší zmenkový veriteľ. S pojmom prijatie alebo akceptácia zmenky sa zase môžeme stretnúť pri cudzích zmenkách, nakoľko ide o úkon, ktorým na seba zmenečník preberá záväzok zaplatiť zmenkovú čiastku k dátumu splatnosti jej oprávnenému majiteľovi. Vyjadruje sa akceptačnou doložkou a vlastnoručným podpisom zmenečníka, čím sa zmenečník stáva priamym dlžníkom.

Výhody zmenky pre veriteľa

Ako sme už spomenuli na začiatku, zmenky sú praktickým inštitútom, ktorý veriteľom prináša viacero výhod. Za takúto výhodu možno považovať aj jednoduchšie vymáhanie pohľadávok v prípade, že dlžník svoj záväzok v stanovenej lehote nezaplatí. O vymáhaní nezaplatenej zmenky si povieme viac v nasledujúcom blogu. Ak vás však táto problematika zaujala a radi by ste sa dozvedeli viac o možnosti zaistenia pohľadávky zmenkou, neváhajte nás kontaktovať.