Vymáhanie pohľadávky z nezaplatenej zmenky

V predchádzajúcom blogu sme sa začali venovať problematike zmeniek. V krátkosti sme vysvetlili pojem zmenka, jej jednotlivé druhy, ich zákonné náležitosti ako aj podmienky ich splatnosti a platenia. Rovnako sme uviedli, že zmenky sú veľmi praktickým nástrojom finančného trhu. Ich hlavné výhody možno vidieť nielen v ich využiteľnosti pri platbách a poskytovaní úverov (úverová a platobná funkcia) a jednoduchej prevoditeľnosti, ale aj v zjednodušenom vymáhaní zmenkového dlhu voči dlžníkovi.

V dnešnom článku sa budeme venovať oblasti, v ktorej máme dlhoročné skúsenosti, a to jednotlivým možnostiam vymáhania pohľadávok z nezaplatenej zmenky. Následne priblížime aj inštitút zmenkového ručenia, ktorý je jedným zo spôsobov, ako možno predísť prípadnému vymáhaniu pohľadávky zo zmenky súdnou cestou.

Začnime však situáciou, kedy sa s dlžníkom dohodnúť nedarí a v procese vymáhania pohľadávky vznikne potreba obrátiť sa na príslušný súd.

Vymáhanie pohľadávky zo zmenky súdnou cestou

V Občianskom súdnom poriadku do decembra 2015 existovala právna úprava tzv. zmenkového platobného rozkazu, prostredníctvom ktorého mal majiteľ zmenky možnosť vymáhať pohľadávku zo zmenky v tzv. skrátenom zmenkovom konaní. V tomto konaní sa odrážala zásada dôvery v listinný cenný papier, ktorým je aj zmenka a skutkový stav veci nebolo potrebné dokazovať vo vlastnom zmysle slove. Súd pri posudzovaní vychádzal len z dôkazov a tvrdení, ktoré predložil navrhovateľ, teda majiteľ zmenky. Nakoľko zmenkový platobný rozkaz bol následne zrušený a nový civilný sporový poriadok – zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júlom 2016, už zmenkové konanie neobsahuje, jednou z možností majiteľa zmenky (žalobcu) je vymáhať svoju pohľadávku podľa § 265 CSP a žiadať o vydanie všeobecného platobného rozkazu tak ako pri iných peňažných pohľadávkach.

Súd takýto platobný rozkaz vydá, ak z povahy veci vyplýva, že je možné rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom, a to aj bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania. Ak sú splnené všetky zákonom stanovené náležitosti, platobný rozkaz bude vydaný najneskôr do desiatich pracovných dní od ich splnenia. V platobnom rozkaze súd zároveň žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania, alebo, aby v tej istej lehote podal odpor. Dôležitou zmenou, tak trochu v neprospech veriteľa je, že dlžník môže podať proti platobnému rozkazu odpor v lehote 15 dní a nie námietky v lehote 3 dní tak, ako to bolo v prípade zmenkového platobného rozkazu. Zrušila sa aj tzv. koncentračná zásada, podľa ktorej musel dlžník v námietkach uviesť všetky dôvody, ktoré neskôr už nemohol meniť ani dopĺňať.

Pri podaní odporu sa od 1. júla 2016 postupuje podľa § 267 CSP, podľa ktorého musí dlžník v odpore vecne odôvodniť, prečo sumu zo zmenky neuznáva, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Ak by dlžník podal odpor bez takéhoto odôvodnenia, súd ho uznesením odmietne. Na druhej strane, ak je odpor odôvodnený, súd platobný rozkaz zruší a nariadi pojednávanie, v rámci ktorého dlžníkovi nič nebráni navrhnúť ďalšie dôkazy, prípadne uviesť nové skutočnosti.

Je zrejmé, že mnohé uvedené zmeny v procese súdneho vymáhania pohľadávky zo zmenky pôsobia skôr v prospech dlžníka ako veriteľa. Aj napriek tomu ich ako spoločnosť špecializujúca sa na vymáhanie pohľadávok vnímame pozitívne. Zmenky sa totiž v minulosti často zneužívali, preto je zvýšená opatrnosť súdu pri ich vymáhaní opodstatnená. Nová právna úprava zároveň nijakým spôsobom nesťažuje úspešné vymáhanie oprávnených pohľadávok. Na základe našich skúseností môžeme povedať, že ak pohľadávka zabezpečená zmenkou skutočne existuje, a nie je úžerná, je aj súdne vymožiteľná a nárokovateľná nielen v hore uvedenom konaní podľa CSP, ale aj v upomínacom konaní podľa osobitného zákona.

Pri výbere toho správneho postupu v procese vymáhania pohľadávky zo zmenky súdnou cestou je však dôležité zvážiť aj to, či je žalovaný právnickou osobou alebo fyzickou osobou v pozícii spotrebiteľa. Súd totiž platobný rozkaz nevydá, ak je žalovaným spotrebiteľ a zmenka má pôvod v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu.

Z hore uvedeného vyplýva, že nárok zo zmenky nemusí a vždy nebude prejednaný v rámci zjednodušeného konania o vydaní platobného rozkazu. V prípadoch, kedy sa v procese vymáhania pohľadávky bude postupovať v rámci štandardného súdneho konania, je treba spomenúť aj novelu CSP z roku 2018, ktorou bolo do zákona doplnené ustanovenie § 444 ods. 4, na základe ktorého má dovolanie podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky automaticky odkladný účinok. V ostatných prípadoch môže súd na návrh rozhodnúť o odkladnom účinku dovolania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na záver treba ešte uviesť, že na prejednanie sporov týkajúcich sa zmeniek v konaní podľa CSP je príslušných 8 okresných súdov v sídle krajského súdu resp. v prípade hlavného mesta Okresný súd Bratislava V a v prípade Košíc Okresný súd Košice I. A ak sa pohľadávka zo zmenky vymáha v upomínacom konaní, návrh na vydanie platobného rozkazu treba podať výlučne elektronicky prostredníctvom príslušného súdu, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica.

Právna úprava zmenkového ručenia

Aj napriek tomu, že vymáhanie pohľadávok z nezaplatených zmeniek je možné realizovať prostredníctvom zjednodušeného súdneho konania, je v záujme veriteľa vyhnúť sa súdnemu konaniu ako aj poplatkom s ním spojeným. Zmenkový a šekový zákon – zákon č. 191/1950 Zb. – na tieto účely umožňuje posilnenie postavenia zmenkového veriteľa prostredníctvom inštitútu zmenkového ručenia.

Zákon v tejto súvislosti ustanovuje, že zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo jej časť zaručiť zmenkovým ručením. Ručenie na zmenkovej listine možno vyznačiť slovami „ako ručiteľ“ alebo „ako aval“, preto sa zmenkovému ručiteľovi hovorí aj avalista. Za ručiteľa sa pritom považuje aj akákoľvek osoba podpísaná na prednej strane zmenky, ak nejde o podpis vystaviteľa zmenky alebo zmenečníka. V prípade, ak nie je uvedené, za koho sa ručiteľstvo prijíma, platí, že ide o ručiteľstvo v prospech vystaviteľa zmenky. Zmenkový ručiteľ je pritom osoba zaviazaná rovnako ako ten, za ktorého sa zaviazal. Tento vzťah je teda upravený formálnejšie a prísnejšie ako občianskoprávne ručenie, ktoré predstavuje len akcesorický záväzok.

Navyše v prípade, ak dôjde k prevodu zmenky indosamentom (rubopisom) a priamy zmenkový dlžník (vystaviteľ zmenky pri vlastnej zmenke, zmenečník pri cudzej zmenke) v stanovenej lehote zmenku neuhradí, plnenie možno požadovať aj od predchádzajúcich vlastníkov zmenky, ktorí sa tak dostali do pozície regresných dlžníkov.

V rámci zmenkových vzťahov sa teda môžeme stretnúť s rôznymi situáciami ako napr. ručenie za zmenku avalistom, postúpenie zmenky rubopisom, prijatie zmenky zmenečníkom, vystavenie blanko zmenky atď., v ktorých vystupujú rôzne osoby s rôznymi právami. Tieto vzťahy môžu byť niekedy pomerne komplikované a len odborník sa v nich dokáže plne orientovať. Navyše, v procese vymáhania pohľadávok z nezaplatených zmeniek je potrebné sledovať aj dobu premlčania a viacero iných zákonných náležitostí a výnimiek, preto je najlepšie prenechať správu takýchto pohľadávok profesionálnej spoločnosti, ktorá ich dokáže odborne zanalyzovať a odporučiť, ako v jednotlivých prípadoch postupovať.

Naša spoločnosť je jedným z popredných lídrov v oblasti vymáhania pohľadávok akéhokoľvek typu a v problematike vymáhania nároku vyplývajúceho zo zmenky vám dokážeme rýchlo a odborne poradiť. Kontaktovať nás môžete aj v prípade, ak sa zmenku chystáte použiť alebo prijať a potrebuje skontrolovať, či spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Vyhnete sa tak problémom spojených s jej prípadnou neplatnosťou.

Nastavenie súkromia

Necessary

Advertising

Analytics

Other