V predchádzajúcom článku sme sa venovali téme bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Vymedzili sme si jeho rozsah a povedali sme si, ako ho možno chrániť proti dlhom jedného z manželov. Slovenský právny poriadok tu ponúka viacero možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zrušenie BSM z dôvodu podnikania a uzavretie dohody o zúžení BSM. Čo však robiť v prípade, ak BSM zrušené ani zúžené nebolo a voči jednému z manželov sa začala exekúcia?
Tu je dôležité vedieť, ktoré podmienky musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky zo spoločného majetku manželov ako aj to, ako zabrániť exekúcii majetku patriaceho do výlučného vlastníctva manžela – nedlžníka.
Okrem týchto tém sa dotkneme aj ochrany záujmov veriteľa pri vymáhaní pohľadávky z BSM. Problematike exekúcie ako takej sa podrobne venovať nebudeme. Stručný prehľad o tom, ako prebieha exekučné konanie, nájdete v článku vymáhanie peňažnej pohľadávky pomocou exekúcie.
Kedy môže byť exekúcia vedená na majetok patriaci do BSM?
Všeobecnú úpravu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nájdeme v Občianskom zákonníku. Ten ustanovuje aj možnosť použiť na uspokojenie pohľadávky veriteľa nielen majetok manžela – dlžníka, ale aj spoločný majetok oboch manželov (§147). Zákon takýto postup podmieňuje splnením dvoch podmienok:
- pohľadávka veriteľa voči jednému z manželov musí vzniknúť počas trvania manželstva a
- majetok v čase exekúcie (výkonu rozhodnutia) musí patriť do BSM.
Uveďme si praktický príklad:
Štefan a Zuzana boli manželmi desať rokov predtým, než sa Štefan rozhodol začať podnikať v oblasti gastronómie. Štefan na tieto účely kúpil a zrenovoval miestnu kaviareň. V dôsledku jeho podnikateľskej činnosti mu vznikli viaceré dlhy, ktoré nebol schopný splácať. Jeho veritelia sa následne obrátili na súd, získali exekučný titul a svoje pohľadávky začali vymáhať prostredníctvom exekúcie. Nakoľko Štefan je živnostník, za svoje dlhy ručí celým svojim majetkom, z ktorého nie je vyňatý ani majetok patriaci do BSM. Exekúcia voči Štefanovi teda môže byť vedená aj proti spoločnému majetku manželov.
Mohli tomu Štefan a Zuzana zabrániť? Zuzana mala možnosť ako manžel – nepodnikateľ podať pri začiatku podnikania návrh na zrušenie BSM. Ak by súd BSM zrušil a manželia by si svoj majetok riadne vysporiadali, exekúcia by mohla byť vedená len voči Štefanovmu podielu resp. majetku v jeho výlučnom vlastníctve.
Rovnako by sa postupovalo aj vtedy, ak by dlhy vznikli pri nakladaní s majetkom, ktorý by bol z bezpodielového spoluvlastníctva vylúčený dohodou manželov o zúžení BSM. Štefan a Zuzana by teda predmetnú kaviareň museli notárskou zápisnicou z BSM vylúčiť ešte pred jej nadobudnutím.
Tu sa kladie otázka, či by manželom pomohlo, keby sa v prípade exekúcie rozviedli. Majetok z BSM by však bol chránený len vtedy, ak by boli rozvedení a ich majetok vysporiadaný ešte pred začiatkom exekučného konania. Návrh na rozvod podaný po začatí exekúcie by situáciu nijako nezmenil, nakoľko následné vysporiadanie BSM nemá na prebiehajúcu exekúciu žiadne účinky.
Ak sú teda splnené hore uvedené podmienky a dlhy jedného z manželov nie je možné uspokojiť z jeho výlučného vlastníctva, exekútor môže siahnuť aj na majetok v BSM. Manžel dlžníka (resp. bývalý manžel ak došlo k rozvodu) sa tak stane účastníkom exekučného konania v rozsahu týkajúcom sa veci z BSM (napr. spoločná nehnuteľnosť, rodinné auto atď.). To ale neznamená, že manžel – nedlžník môže exekúciu spoločného majetku zastaviť. Vo všeobecnosti platí, že exekútor môže nariadiť vykonanie exekúcie predajom spoločnej veci aj bez súhlasu druhého manžela. Manžel – nedlžník je teda vo väčšine prípadov povinný strpieť uspokojenie pohľadávky z majetku v BSM.
Čo ak sa exekúcia vedie na majetok patriaci do výlučného vlastníctva manžela -nedlžníka?
Takéto prípady sú ojedinelé, nie však úplne vylúčené. Stať sa tak môže napríklad vtedy, ak exekútor pri návšteve dlžníka zaradí do súpisu hnuteľných vecí aj majetok patriaci do výlučného vlastníctva druhého manžela (napr. počítač nadobudnutý pred uzatvorením manželstva).
Manžel – nedlžník sa voči takémuto postupu môže brániť námietkou neprípustnosti exekúcie podanou u exekútora. Exekútor o podaní námietky upovedomí veriteľa (oprávneného) a vyzve ho, aby sa do 15 dní vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec. Ak veriteľ súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v časti týkajúcej sa danej veci. Ak veriteľ naopak na vykonaní exekúcie trvá, súd na podnet exekútora vyzve manžela – nedlžníka, aby do 30 dní od doručenia výzvy podal na súde tzv. vylučovaciu žalobu alebo strpel výkon exekúcie.
Ak manžel – nedlžník vie svoje právo k postihnutej veci preukázať relevantnými dokladmi a nechce, aby exekútor danú vec speňažil, spolu s vylučovacou žalobou odporúčame podať aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Ide o odklad exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Exekútor tento návrh predloží exekučnému súdu a do jeho rozhodnutia bude môcť vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Vec teda nebude môcť speňažiť. Ak súd vylučovacej žalobe vyhovie, exekúciu v rozsahu postihnutej veci zastaví.
Ako môžete chrániť svoje záujmy pri vymáhaní pohľadávky z BSM ako veriteľ?
V praxi sa často stáva, že manželia, ktorí svoj majetok v BSM preventívne neochránili, začnú neskôr podnikať kroky, ktorými sa snažia vyhnúť exekúcii spoločného majetku. Takýmto krokom môže byť napríklad darovanie majetku blízkej osobe. Ako v takomto prípade treba postupovať?
Uzatvorenie darovacej zmluvy, ktoré dlžník urobil v posledných 3 rokoch v prospech jemu blízkej osobe predstavuje odporovateľný právny úkon, voči ktorému môžete ako veriteľ uplatniť na súde odporovaciu žalobu.
Ak by však dlžník podobným spôsobom konal až po začatí exekučného konania, takýto úkon by bol voči vám ako veriteľovi neúčinný bez toho, aby ste mu museli odporovať. Vyplýva to § 61d ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého dlžník nesmie po doručení upovedomenia o začatí exekúcie s majetkom podliehajúcim exekúcii nakladať bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora.
Pri podozrivej činnosti dlžníka by v určitých prípadoch mohlo ísť aj o trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona, podľa ktorého sa odňatím slobody až na dva roky potrestá ten „kto, čo i len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že …. predá, vymení alebo inak odstráni čo i len časť svojho majetku….“
Záver
Exekúcia v majetku v BSM je pri väčších dlhoch často jedinou cestou, ako uspokojiť pohľadávky oprávnených veriteľov. Dlžníci sa jej však pochopiteľne snažia vyhnúť, čím môžu svojich veriteľov poškodiť. Tu je dôležité pravidelné sledovanie konania dlžníka a rýchla reakcia zo strany veriteľov v prípade, ak sa dlžník začne zbavovať svojho majetku.
Rovnako postupuje aj naša spoločnosť pri vymáhaní pohľadávok našich klientov. Správanie dlžníkov dôsledne sledujeme a podľa toho plánujeme kroky, ktoré sú potrebné k úspešnému vymoženiu pohľadávky. Našou prioritou je vždy uspokojenie pohľadávok v ich plnej výške a preto sledujeme aj majetok dlžníkov patriaci do BSM.
Ak máte záujem o našu pomoc, alebo hľadáte odpoveď na akúkoľvek otázku z oblasti vymáhania pohľadávok, neváhajte nás kontaktovať priamo alebo prostredníctvom nášho kontaktného formulára.