fbpx

Osobný bankrot fyzických osôb: Čo predstavuje pre veriteľov?

Počuli ste už o osobnom bankrote fyzických osôb? Tento pojem v právnych predpisoch Slovenskej republiky nenájdete. Ide o hovorové pomenovanie tzv. oddlženia, ktoré je upravené v štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).

Ak sa ako veriteľ dozviete, že váš dlžník vyhlásil osobný bankrot, nie je to dobrý signál. Vo väčšine prípadov to znamená, že váš dlžník sa ocitol v nekonečnej špirále dlhov, z ktorej sa sám nevie dostať von. Aká je v takomto prípade šanca, že vymáhanie vašej pohľadávky bude úspešné? To závisí od viacerých faktorov.

Ako veriteľ potrebujete vedieť hlavne to, kedy môže dlžník o oddlženie (osobný bankrot) požiadať, od akých dlhov sa môže, resp. nemôže oddlžiť a ako postupovať v prípade, ak súd oddlženie povolí. Poďme na to pekne po poriadku.

Čo je osobný bankrot alebo oddlženie?

Oddlženie je zákonom upravený proces, prostredníctvom ktorého sa fyzická osoba (vrátane podnikateľa – živnostníka) môže zbaviť svojich dlhov, ktoré nedokáže splácať. Zákon toto právo priznáva v §166 ZKR nasledovným spôsobom: „Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom … bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.“ Právna úprava teda rozlišuje dve základné formy oddlženia: konkurz a splátkový kalendár.

Kto môže požiadať o osobný bankrot?

Je samozrejmé, že každý dlžník topiaci sa v dlhoch nebude mať nárok na oddlženie. Podmienky oddlženia, ktoré musí dlžník splniť, možno zhrnúť nasledovne:

  1. dlžník musí byť fyzickou osobou,
  2. musí byť platobne neschopný (t. j. nedokáže plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok),
  3. musí preukázať, že sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo iné vykonávacie konanie (pozor, ak sa dlžník domáha oddlženia konkurzom, od začatia takéhoto konania musí uplynúť aspoň jeden rok),
  4. nesmie byť vo výkone trestu odňatia slobody,
  5. v priebehu posledných desiatich rokov nebol oddlžený,
  6. centrum jeho hlavných záujmov je na Slovensku a
  7. žiadosť podáva prostredníctvom Centra právnej pomoci alebo ním povereným advokátom.

Dlžník by mal teda najprv kontaktovať Centrum právnej pomoci, ktoré posúdi, či spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu alebo na určenie splátkového kalendára. Ak ich spĺňa, Centrum alebo ním poverený advokát podá za dlžníka návrh na súd. Súd následne rozhodne, či oddlženie povolí alebo odmietne.

Ktoré pohľadávky môžu byť predmetom oddlženia?

Predmetom oddlženia bývajú najčastejšie dlhy z podnikateľskej činnosti napr. nevyplatené faktúry za dodaný tovar alebo služby. ZKR vymedzuje tieto pohľadávky v §166a. Podľa tohto ustanovenia môžu byť konkurzom alebo splátkovým kalendárom uspokojené len:

  1. pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
  2. budúce pohľadávky ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom a
  3. pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (pozri § 167d ZKR), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

Ak bol súdom povolený konkurz, uvedené pohľadávky je potrebné uplatniť prihláškou. Výsledkom celého procesu je, že dlžník sa zbaví všetkých hore uvedených dlhov v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

Od akých dlhov sa nedá oddlžiť?

ZKR chráni záujmy určitých subjektov (veriteľov) tým, že ich nároky vyčleňuje ako pohľadávky nedotknuté oddlžením. Do tejto kategórie patria napríklad zabezpečené pohľadávky, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky dieťaťa na výživné, pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi, peňažné tresty podľa Trestného zákona, pôžička poskytnutá Centrom právnej pomoci ako aj nepeňažné pohľadávky. Oddlžením nedotknuté pohľadávky sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

Tu si treba dať pozor na nasledovné: Podľa §166c ZKR je nedotknutou pohľadávkou aj pohľadávka veriteľa – fyzickej osoby neprihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom konkurznej podstaty o konkurze písomne upovedomený! Ak sa tak stane, pohľadávku si voči dlžníkovi budete môcť uplatniť aj po ukončení konkurzného konania, ako keby nebol oddlžený.

Čo predstavuje osobný bankrot pre veriteľov?

Ako sme už spomenuli na začiatku, osobný bankrot nebýva pre veriteľov veľmi výhodný. Zo samotnej povahy oddlženia vyplýva, že majetok dlžníka, ktorý oň požiada, nepostačuje na plnenie jeho dlhov. V rámci tohto procesu preto nemožno očakávať plné uspokojenie pohľadávok oprávnených veriteľov. Pri oddlžení pomocou splátkového kalendára je dokonca možné, že ako veriteľ získate len 30% vymáhanej sumy! Ak by však takýto proces neexistoval, veritelia by s najväčšou pravdepodobnosťou nedostali vôbec nič, nakoľko ich dlžníci by jednoducho nemali z čoho zaplatiť.

Aké sú teda možnosti veriteľov vo vzťahu k osobnému bankrotu? Úplne najlepšie je, ak sa podobným situáciám dokážete vyhnúť. V rámci prevencie si svoje pohľadávky môžete poistiť niektorým zabezpečovacím prostriedkom (napr. záložnou zmluvou alebo ručením).

Rovnako dbajte na to, s kým vstupujete do zmluvného vzťahu. Svojho budúceho dlžníka si dobre preverte a nenaleťte sľubom o zaplatení vysokých úrokov alebo platbám v rekordne nízkom čase. A čo robiť, ak váš dlžník predsa len vyhlási osobný bankrot?

Ak ste boli správcom o konkurze riadne upovedomený, vo väčšine prípadov sa nedá robiť nič iné, len prihlásiť pohľadávku do konkurzného konania a čakať. Druhou možnosťou je preukázať nepoctivý zámer dlžníka a oddlženie tým zrušiť.

Kedy dlžník nemá poctivý zámer?

  • 166g ZKR rieši poctivý zámer dlžníka dvomi exemplifikatívnymi výpočtami toho, čo považuje za poctivé resp. nepoctivé správanie dlžníka.

Ak dlžník vynakladá úprimnú snahu riešiť svoj dlh, správcovi a veriteľom poskytuje potrebnú súčinnosť a snaží sa zabezpečiť si zdroj príjmov napr. tým že si hľadá zamestnanie alebo pokračuje v podnikateľskej činnosti, jeho zámer možno vyhodnotiť ako poctivý.

Ak dlžník naopak zatají časť svojho majetku, úmyselne neuvedie niektorého veriteľa do zoznamu veriteľov, poskytne nepravdivú dôležitú informáciu alebo bez vážneho dôvodu neposkytne správcovi potrebnú súčinnosť, jeho zámer nemožno považovať za poctivý.

Návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivosť dlžníka môžete podať voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. Ak súd vášmu návrhu vyhovie, oddlženie sa stane neúčinné a pohľadávkam, ktoré neboli uspokojené, sa obnoví ich pôvodná vymáhateľnosť a splatnosť.

Upozorňujeme však, že preukázanie nepoctivého zámeru dlžníka je veľmi náročné. Možné je poukázať napríklad na zbavovanie sa majetku pred oddlžením, ak ako veriteľ máte znalosť o podobných prevodoch. Z vlastných skúseností však vieme, že veritelia zvyčajne nemajú čas ani prostriedky na to, aby svojich dlžníkov neustále monitorovali a podobnými informáciami preto nedisponujú.

Ste aj vy v podobnej situácii? Bol váš dlžník oddlžený a vy máte pochybnosti o poctivosti jeho zámeru? Obráťte sa na nás prostredníctvom tohto kontaktného formulára a my jeho správanie preveríme za vás.

Viac o našich skúsenostiach v tejto oblasti nájdete v článku Vymáhanie pohľadávky od fyzickej osoby v osobnom bankrote. Zároveň naďalej sledujte náš blog. Jednotlivým formám oddlženia sa plánujeme podrobnejšie venovať v dvoch nasledujúcich článkoch.

Nastavenie súkromia

Necessary

Advertising

Analytics

Other