Máte pochybnosti o tom, či váš dlžník dokáže riadne plniť svoje záväzky? Ako spoločnosť špecializujúca sa na vymáhanie pohľadávok v podobných situáciách vždy odporúčame poistiť sa niektorým zo zabezpečovacích prostriedkov. Právne inštitúty zabezpečenia pohľadávky pomáhajú nielen motivovať dlžníka, aby si svoje povinnosti splnil v stanovenom termíne, ale aj posilňujú postavenie veriteľa a v prípade problémov uľahčujú proces vymáhania pohľadávky. Uveďme si jednoduchý príklad Spoločnosti A, ktorá očakáva od svojho obchodného partnera (dlžníka) uhradenie faktúry v troch splátkach. Bez zabezpečenia pohľadávky by sa v prípade, ak dlžník nespolupracuje, musela Spoločnosť A obrátiť na súd a exekútora. Ak by si však svoju pohľadávku vopred zabezpečila, napríklad inštitútom ručenia, získala by tým možnosť … Viac…

V predchádzajúcom blogu sme sa začali venovať problematike zmeniek. V krátkosti sme vysvetlili pojem zmenka, jej jednotlivé druhy, ich zákonné náležitosti ako aj podmienky ich splatnosti a platenia. Rovnako sme uviedli, že zmenky sú veľmi praktickým nástrojom finančného trhu. Ich hlavné výhody možno vidieť nielen v ich využiteľnosti pri platbách a poskytovaní úverov (úverová a platobná funkcia) a jednoduchej prevoditeľnosti, ale aj v zjednodušenom vymáhaní zmenkového dlhu voči dlžníkovi. V dnešnom článku sa budeme venovať oblasti, v ktorej máme dlhoročné skúsenosti, a to jednotlivým možnostiam vymáhania pohľadávok z nezaplatenej zmenky. Následne priblížime aj inštitút zmenkového ručenia, ktorý je jedným zo spôsobov, ako možno predísť prípadnému vymáhaniu pohľadávky zo zmenky súdnou … Viac…

V predchádzajúcom článku o rozhodcovskom konaní sme spomenuli, že spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, ako aj iné spory týkajúce sa spotrebiteľskej zmluvy sa v rozhodcovskom konaní prejednávajú podľa osobitného zákona, ktorým je Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.   Hlavným cieľom tejto právnej úpravy, ktorou sa spotrebiteľské spory vyčlenili z pôsobnosti Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov je poskytnutie zvýšenej právnej ochrany spotrebiteľovi ako aj posilnenie jeho pozície v právnych vzťahoch voči dodávateľovi. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa preto v porovnaní so štandardným rozhodcovským konaním riadi prísnejšími pravidlami osobitného zákona. V … Viac…

Aký je rozdiel medzi zlúčením spoločnosti a splynutím? Za akých podmienok nastáva rozdelenie spoločnosti? Teoretický rámec týkajúci sa zlúčenia spoločnosti sme Vám predostreli v článku Zánik obchodnej spoločnosti – zlúčenie. Právny systém Slovenskej republiky v oblasti nelikvidného zrušenia spoločnosti ponúka v tomto ohľade vskutku rozmanité možnosti pre uplatnenie. Okrem uvedených dvoch foriem zrušenia podnikania existuje i forma tretia, ktorá svojim spôsobom predstavuje určitú kombináciu predchádzajúcich dvoch prípadov. Jedná sa o zrušenie spoločnosti rozdelením a rozdelenie spoločnosti zlúčením, čo vo svojej podstate predstavuje možnosti dve. Aby sme objasnili podstatu veci, v prvom rade rozoberieme zákonnú možnosť rozdelenia spoločnosti. Samostatné, štandardne uplatňované rozdelenie spoločnosti predstavuje taký akt, kedy imanie spoločnosti prechádza na iné, novozaložené spoločnosti. Takto vzniknuté … Viac…

V tematike o možnostiach zániku spoločnosti budeme pokračovať i v tomto, a nasledujúcich článkoch. Ako sme už spomenuli v predchádzajúcich príspevkoch nášho blogu, existujú dva typy ukončenia podnikania. Obchodná činnosť podnikateľského subjektu môže byť ukončená spôsobom likvidným, do ktorého zaraďujeme konkurz a čiastočne aj reštrukturalizáciu, ako aj spôsobom bez likvidácie, do ktorého začleňujeme zlúčenie spoločnosti, jej splynutie alebo rozdelenie. Jednu z možností fúzie obchodnej spoločnosti, zlúčenie, vám preto predstavíme v nasledujúcich riadkoch. Vzhľadom na to, že i v nelikvidnom spôsobe ukončenia podnikateľskej činnosti nachádzame viacero možností, je potrebné ich individuálny výber zvážiť. Zvažovaniu rozhodnutia o výbere jednej z uvedených možností predchádza komplexná analýza stavu spoločnosti a následná príprava a spracovanie akceptovateľného návrhu o zlúčení alebo splynutí spoločnosti, prípadne vypracovanie projektu rozdelenia spoločnosti. Predmetný návrh, prípadne … Viac…

O jednej z možností ukončenia podnikateľskej činnosti sme Vás informovali v článku o konkurze. Nakoľko však konkurz predstavuje spôsob likvidný, prinášame vám i informácie o tom, ako je možné ukončiť podnikanie bez potreby likvidácie. Ukončenie podnikania bez likvidácie je viac-menej forma dobrovoľného zrušenia spoločnosti, avšak i tejto možnosti podliehajú určité podmienky, následné pravidlá a procesné postupy. Podľa § 68 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Všeobecne sa spoločnosť zrušuje v tých prípadoch, ak napríklad uplynul čas, na ktorý bola spoločnosť založená alebo právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o neplatnosti spoločnosti. V iných prípadoch môže súd rozhodnúť i o neplatnosti spoločnosti, a to napríklad v tých prípadoch, ak je … Viac…

Tému zákona č. 7/2005 Z.z o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácií“) sme Vám z jednej časti priblížili už v predchádzajúcich článkoch nášho blogu, kde sme sa zaoberali reštrukturalizáciou a jej konkrétnymi náležitosťami. V nasledujúcich riadkoch vám preto zhrnieme základné náležitosti druhej časti tohto zákona, ktorou je konkurz. Konkurz vo svojej podstate predstavuje jeden zo spôsobov ukončenia podnikateľskej činnosti subjektu. Povaha ukončenia podnikania prostredníctvom konkurzu je v oblasti podnikania pomerne známa. Pokiaľ spoločnosť prechádza konkurzom, je zreteľné a jasné, že sa jej celková podnikateľská bilancia dostala do záporným hodnôt a spoločnosť je v úpadku. Už zo samotného pomenovania tak vyplýva závažnosť rozsahu, ktorá pre podnikateľský subjekt z konkurzu vyplýva. Hlavným zámerom konkurzného procesu je uspokojenie pohľadávok zúčastnených veriteľov … Viac…

Reštrukturalizácia je vo svojej podstate pomerne zložitý a časovo náročný proces, ktorého realizácií podlieha viacero úkonov a detailné šetrenie. Takisto ako v prípade konkurzu, aj tento proces označujeme za návrhové konanie, nakoľko je jeho začatie podmienené práve podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie na príslušnom súde. Návrh na povolenie reštrukturalizačného procesu podáva poväčšine najmä úpadca, a teda dlžník, prípadne iný člen štatutárneho orgánu alebo zástupca dlžníka. Zákonné oprávnenie na podanie návrhu vzniká i veriteľom. Pokiaľ tak jeden z uvedených subjektov vo veci nezačne konať a návrh nepodá, súd nesmie začať proces reštrukturalizačného konania svojvoľne. Ako sme už uviedli v predchádzajúcom článku nášho blogu, návrh môže podávať jedine taký podnikateľský subjekt, ktorý sa buď nachádza v úpadku, alebo mu úpadok priamo … Viac…

Oblasť podnikania je, prirodzene, spojená i s priepastnými situáciami, ktoré chod podnikateľského subjektu ovplyvňujú nepriaznivo. Dôvodov stagnácie podniku môže byť viacero. V niektorých prípadoch takýto stav zapríčiní nedostatočne profesionálny prístup vrcholového manažmentu, odchod kľúčového odberateľa tovaru alebo služieb či všeobecne nestabilná hospodárska situácia ako tá, v ktorej sa aktuálne zmieta i celosvetová ekonomika. Faktorov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú podnikateľskú činnosť subjektu je samozrejme viac, dôležité je však nie len likvidovať ich pôvod, ale predovšetkým čo najrýchlejšie na vzniknutý stav reagovať. Je pritom zákonnou povinnosťou každého podnikateľa, resp. osoby, ktorá vedie účtovníctvo, dôsledne sledovať svoj finančný stav. A teda, podnikateľský subjekt musí mať aktuálny prehľad o svojom majetku, záväzkoch a v prípade vstupu do recesie konať tak, aby úplnému úpadku zabránil. Pokiaľ … Viac…

V predchádzajúcom článku nášho blogu sme vám priblížili tému zádržného práva, ktoré je zabezpečovacím inštitútom. Témou tohto článku, ako už z titulku vyplýva, je právo záložné. Záložné právo upravuje Občiansky zákonník a je takisto zabezpečovacím inštitútom, a to v zmysle zjednodušenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Princíp záložného práva spočíva v speňažení predmetu, ktoré záložnému právu podlieha. Speňaženie oprávnene získaného zálohu môže zjednodušene nastať vtedy, pokiaľ dlžník riadne a včas nespláca svoj záväzok voči veriteľovi. Uplatnenie záložného práva tak zabezpečuje pohľadávku veriteľa a zároveň ho oprávňuje uspokojiť svoju pohľadávku, prípadne mu vytvára nárok domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky z titulu tohto práva. Záložné právo sa pritom nevzťahuje len na samotnú pohľadávku, ale aj jej príslušenstvo. Je preto možné skonštatovať, že … Viac…